História hradu
Stručná história hradu Lietava
Skalnatý hrebeň na východnom výbežku Súľovskej vrchoviny si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14.stor. zabral hrad Matúš Čák, ale po jeho smrti roku 1321, obsadili hrad vojská kráľa Karola Róberta a hrad vrátili Balašovcom. Niekedy medzi rokmi 1321 – 1323 sa Lietava dostala do kráľovských rúk a stala kráľovským majetkom udeľovaným „pro honore“ krajinským sudcom, ako boli aj známi Bebekovci či Frank a Šimon zo Sečian.
V roku 1393 dal panovník hrad do zálohy a neskôr o rok do vlastníctva Deziderovi z Kaply. Žigmund Luxemburský uhorský kráľ za zatiaľ bližšie neznámych okolností Lietavu odobral Deziderovi a hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Panovník nespravoval hrad prostredníctvom svojich ľudí, ale opäť udelil Lietavu „pro honore“ kaliszskému vojvodovi Sandziwojovi zo Szubina, svokrovi Stibora st. zo Stiboríc. Pravdepodobne po smrti Sandziwoja prešla Lietava spolu s okolitými hradmi do rúk jeho vnuka Stibora ml. zo Stiboríc, ktorý ju prenechal ako sídlo Mikulášovi Szarlejskému, svojmu bratrancovi. Mikuláš Szarlejský sa ako jediný žijúci mužský príslušník rodu Stibor snažil získať celé dedičstvo po smrti Stibora ml. zo Stiboríc pre seba, avšak ho krivo obvinili z nevernosti voči kráľovi. S pomocou Donina zo Skrzyna, príbuzného Mikulášovej matky, a posledným správcom hradu Rajec pred jeho zánikom, si Mikuláš vojensky udržal aj hrad Lietavu. Mikuláš sa v roku 1437 stiahol do Poľského kráľovstva a hrad Lietava si vojenskou silou udržal Donin, ktorý sa stal kapitánom Lietavy a trvale tu sídlil. V tomto období sa pravdepodobne hrad rozširuje severovýchodným smerom.
Ďalším známym pánom Lietavy sa v roku 1474 stal Pavol Kiniži, ktorý rýchlo pristúpil k mohutnej prestavbe pevnosti. Juhozápadným smerom od hlavnej veže postavil palác zakončený stavbou veľkej obytnej veže. Na jej nároží sa zachoval Kinižiho erb. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, na severozápadnej strane napojenej do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. Tu sa hradba v pravom uhle zalomila na východ, kde bola ukončená veľkou štvorpodlažnou podkovovitou vežou.
V prvej polovici 16. storočia sa na Lietave usadil Mikuláš Kostka. Rozohnal kráľovské vojsko, ktoré mu malo hrad odobrať a neskôr nechal v mestečku Rajec palicovať kráľovského poverenca tak, že úbohý Ján Lukáči ranám podľahol. Kostka sa do dejín hradu vpísal taktiež stavebnou činnosťou. Vybudoval novú bránu prerazením severnej obvodovej hradby a postavil tiež veľký rondel na východnej strane hradu.
Ďalší pán František Thurzo (od roku 1558) dal hrad renesančne prestavať. Fragmenty tejto prestavby zdobia hrad dodnes, napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafitovej výzdoby. Počas jeho vlastníctva bol na hrade vybudovaný posledný hradobný okruh. Otvárala ho nová vežová brána, ďalej sa tiahla hradba na sever. Pri valcovej veži vznikla ďalšia brána – nazývaná Orlová. Františkov syn, palatín Juraj Thurzo, pokračoval v zvelebovaní panstva, aj hradu ale po jeho smrti sa pozvoľna začína skaza hradu. Od polovice 18. storočia je hrad opustený a za 250 rokov chátrania sa pamiatka dostala do havarijného technického stavu.
Podrobne preskúmané dejiny hradu, výsledky archívneho výskumu 2013-2014, Mgr. Tomáš Janura, PhD.
Súbor PDF (8 strán) : Stredoveké dejiny hradu Lietava
Súbor PDF (12 strán) : Novoveké dejiny hradu Lietava
Študentská vysokoškolská odborná vedecká činnosť 2003/2004, Mgr. Tomáš Janura, PhD.
Súbor PDF (66 strán) : Lietavský hrad v prvej polovici 17. storočia
