Lietavská hradná konferencia

Združenie na záchranu Lietavského hradu (ZnZLH) pôsobí na hrade už viac ako jednu dekádu. Za toto obdobie sa udiali na hrade postupné zmeny, ktoré si vyžiadala citlivá konzervácia ohrozených častí. V priebehu tohto času sa však na hrade realizovali aj rôzne výskumy, z ktorých asi najzaujímavejšie výsledky priniesli architektonicko – historické a archeologické skúmania. ZnZLH sa nevydalo cestou priemernosti, ale za spomínanú dobu sa experimentálnym spôsobom posunuli aj znalosti a zručnosti v oblasti pôvodných technológií. Nezanedbateľná je aj publikačná činnosť združenia. Bez zbytočných superlatívov by som si dovolil konštatovať, že aktivity ZnZLH boli a sú tým najlepším a podstatným, čo za spomínané obdobie priniesli všeobecne občianske iniciatívy na poli záchrany torzálnej architektúry. Lietava je vlajkovou loďou týchto iniciatív u nás, pričom veľkým prínosom je, že tento príklad citlivej konzervácie a komplexnosti v starostlivosti o pamiatku, priťahuje a inšpiruje ďalších.

  

Spomínané skutočnosti sa stali podnetom na zorganizovanie Lietavskej hradnej konferencie, ktorú v dňoch 20. a 21. júna 2014 zorganizovalo ZnZLH v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline a Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied Nitra. Konferencia mala podtitul „10 rokov stavebnej a výskumnej činnosti“ a konala sa v Kultúrnom osvetovom stredisku v Lietave. Akcia mala medzinárodný charakter a zúčastnila sa jej odborná verejnosť zo Slovenska, Českej republiky a Maďarska. Zastúpenie tu mali Krajské pamiatkové úrady Žilina, Banská Bystrica, Trenčín a Nitra, takisto Pamiatkový úrad SR Bratislava. Samozrejme bola silná účasť archeológov nielen zo Slovenskej akadémie vied. Ďalej prišli kolegovia „hradári“ z hradov Gýmeš, Považský hrad, Hričov, Tematín, Muráň a Uhrovec.

Celú konferenciu slovom sprevádzal riaditeľ KPÚ Žilina Miloš Dudáš, ktorý mal aj úvodný príhovor ako aj prednášku o stave hradov na území Žilinského kraja. Následne mal mať príhovor riaditeľ AÚ SAV Nitra Matej Ruttkay, no z dôvodu zdravotných ťažkostí ho zastúpil v krátkosti Peter Bednár. Ako tretia v poradí mala mať príhovor riaditeľka odboru ochrany pamiatkového fondu Elena Jášeková, ktorá sa taktiež zo zdravotných dôvodov na poslednú chvíľu ospravedlnila a svoj príspevok poslala elektronickou poštou. Jej príhovor o stave hradných zrúcanín na Slovensku ako aj aktuálneho projektu zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva prečítal v jej mene výkonný riaditeľ ZnZLH Ľubomír Chobot.

   

Po úvodných príhovoroch zhodnotili členovia ZnZLH stavebnú a publikačnú činnosť za uplynulé desaťročie. Architektonicko – historický výskum a metodiku konzervácie a čiastočnej obnovy priblížil Michal Šimkovic, ktorý ocenil napríklad systematické získavanie starých fotografií hradu. S touto systematickou zbierkovou činnosťou prišlo ZnZLH vôbec ako prvé u nás. Zaujímavé reálie z dejín hradu vytiahnuté z archívnych prameňov predstavil Tomáš Janura z Historického ústavu SAV. Prvú časť konferencie zakončil Peter Bednár z Archeologického ústavu SAV, ktorý porozprával o archeologickom výskume hradu v rokoch 2008 až 2010. Po obednej prestávke nás oboznámil s projektovou dokumentáciou obnovy vybraných častí hradu Peter Nižňanský. Adrenalín a pocit chvejúcich sa nôh, priniesla mnohým prednáška Aleša Hoferka o využití horolezeckej techniky pri konzervácií hradu. Renomovaný statik, expert v oblasti záchrany historických stavieb, Vladimír Kohút, pohovoril o riešení statických problémov. Okrem iného sme sa dozvedeli, že niektoré trhliny na Thurzovom paláci vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou po silnom zemetrasení v roku 1858 a odvtedy sa ich stav zmenil len minimálne. Jozef Dorica odprezentoval výsledky reštaurátorského výskumu omietkových vrstiev, ale napríklad aj náznakovú rekonštrukciu kvádrovania omietky na veži Starej brány. Výsledky chemickej analýzy vzoriek historických mált predstavila profesorka Pavla Rovnaníková zo Stavebnej fakulty VUT v Brne. Zainteresovaných hlbšie zasvätila do fyzikálno-chemických procesov a pevnostných tried vápna a malty. Do konca prednáškového bloku sme sa ešte dostali k témam ako petrografická analýza stavebného kameňa, použitých vápenných mált na Lietavskom hrade v priebehu jeho konzervácie, extenzívna zelená strecha, alebo skenovanie hradných múrov a jeho využitie v praxi. Tretia časť konferencie sa niesla prevažne v archeologickom duchu. Archeológ Mário Bielich z AU SAV Nitra najprv porozprával o pravekom osídlení v okolí Lietavského hradu a pokračoval výsledkami výskumov na samotnom hrade, ktoré sa konali v rozmedzí rokov 2011 až 2013. Predstavil tiež stredovekú a novovekú keramiku nájdenú v priebehu výskumov. Numizmatické nálezy zhodnotil Ján Hunka. Na záver sme sa ešte dostali k problematike dendrochonológie a archeozoológie. Po oficiálnom ukončení prednáškových blokov zostal čas na diskusiu, ktorá prerástla v neoficiálne priateľské rozhovory. Tie pokračovali po zvyšok večera pri poháriku dobrého vína alebo piva. Nesmiem zabudnúť na výborný guláš a všeobecne na občerstvenie, o ktoré sa postarali členovia ZnZLH pod vedením Janky Chobotovej.

 

Druhý deň pokračovala konferencia na samotnom hrade, kde nás pri odbornej prehliadke oboznámil s jeho stavebným vývojom Michal Šimkovic. S informáciami o živote na hrade v priebehu storočí mu kontroval Tomáš Janura. Čerešničkou na torte v rámci prehliadky bola obhliadka Veľkého delostreleckého rondela, ktorý je v súčasnosti pre verejnosť uzatvorený. Tí odvážnejší si vyliezli aj na exponované lešenie, o stavbe ktorého nám rozprával Aleš Hoferek. Viacerí sme sa zhodli, že Alešovi patrí uznanie a bolo by na mieste, ak by si táto záslužná riziková práca našla miesto v oceneniach na poli záchrany kultúrneho dedičstva.

Zostáva dodať, že konferencia sa uskutočnila aj vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR z grantového programu Obnovme si svoj dom 2014 a obce Lietava. Pre mnohých by bolo určite veľkým sklamaním, keby poznatky, ktoré odzneli na konferencií, zostali pre budúcnosť nedostupné. Zborník, ktorý ste práve otvorili, je ďalším krokom, ktorý ZnZLH podniklo, aby tieto zaujímavé témy boli dostupné širokej odbornej i laickej verejnosti.
Združeniu na záchranu Lietavského hradu prajem veľa síl a ďalších úspechov pri záchrane hradnej kráľovnej menom Lietava. Dúfam, že nás čakajú ďalšie desaťročia naplnené zmysluplnou prácou pri záchrane kultúrneho dedičstva a pri jeho vkusnej prezentácií širokej verejnosti.

Kamil Nováčik,
účastník konferencie a občiansky aktivista v oblasti ochrany pamiatok

Video dokument z Lietavskej hradnej konferencie dostupný TU : https://www.youtube.com/watch?v=sUXHXZkxa7Y