História združenia

 

Lietavský hrad ako opustená stavba v kultúrnej krajine dominovala na rozľahlom kopci opustená až do 20.augusta 1999. V tom čase sa pár mladých ľudí rozhodlo založiť Združenie na záchranu Lietavského hradu (ZnZLH). Vytýčili si hlavný cieľ – zachovať zrúcaninu hradu pre budúce generácie. Lietavský hrad je pre cestovný ruch prínosom pre celý región, avšak bezpečnosť návštevníkov na tejto zrúcanine je len relatívna. Proces degradácie a rozpadu neustále na takomto druhu pamiatky prebieha. Je dôležité, aby takýto druh pamiatky nebol vydaný napospas prírodným živlom bez ľudskej kontroly. Zrúcanina hradu na prvý pohľad vyzerá síce romanticky, no kedykoľvek bez upozornenia sa môže zrútiť časť poškodeného muriva. Preto sa združenie rozhodlo hrad zachrániť formou konzervácie a čiastočnej obnovy. Devätnásť rokov organizácie však neboli jednoduché, vystriedalo sa v nej obrovské množstvo skvelých nadšených ľudí, ktorí postupne prirodzene odchádzali z rôznych dôvodov. Najčastejším bola strata nadšenia, alebo aj nestotožnenie sa s princípom konzervačných prác zachovávajúcich autenticitu. Každému aj tomu čo odišiel, patrí veľká vďaka za ich snahu a iniciatívu. Združenie za 22 rokov existencie prežilo 3 dôležité vývojové etapy, každá z nich je veľmi dôležitá, pretože práve etapy osobnostne formovali ľudí, ktorí postupne posúvali organizáciu až do dnešného úspešného stavu spravovania pamiatky objektu hradu.

 

Prvá etapa ZnZLH  ( 20.august 1999 – 6.jún 2003 )

Na úvod si treba uvedomiť, že združenie nevzniklo od začiatku za účelom stavebných prác na hrade. Mladí ľudia zakladajúci organizáciu boli prevažne muzikanti a ich priatelia, ktorí chceli za pomoci kultúrnych podujatí len upozorniť na havarijný stav pamiatky. Čerstvo založené združenie začalo organizovať benefičný rockový festival Rock Lietava a Lietavské hradné slávnosti. Z týchto akcií výťažok bol venovaný záchrane hradu, avšak v tomto období hrad právne neexistoval, a tak sa financie nemohli investovať do právne nevysporiadaného objektu. Financie sa zbierali a následne používali na organizovanie ďalších ročníkov už spomínaných podujatí. Na hrade prebiehala len činnosť spojená s kosením hradu a čistením múrov od náletovej vegetácie. Mladí združeniari si v tom čase predstavovali, ako sa raz hrad obnoví do podoby tesne pred zánikom jeho funkčnosti.

Na základe zvedavosti bol spustený projekt získavania dobových fotografií, pretože pri prvom kontakte s pamiatkármi sa členovia organizácie dozvedeli, že hrad je možné obnoviť len do štádia jasne zaznamenaného na historických fotografických záberoch. V tom čase začali prichádzať prvé sklamania, pretože hrad na fotografiách bol všade zaznamenaný len ako zrúcanina, kultúrne podujatia vyčerpávali organizátorov, pretože kultúrny program, ak mal byť na úrovni, si vyžadoval zháňanie finančných sponzorov. Súčet všetkých získaných financií bol tak malý, že nedovoľoval  pretransformovať podujatia do profesionálnej podoby. Ak aj nejaká akcia zarobila na tú druhú, tak v tom čase zas zlé počasie dokázalo financie vyčerpať až do mínusových hodnôt. Vlastné financie a ich nenávratnosť privádzala členov združenia až do štádia, že v roku 2002 sa uvažovalo o rozpustení organizácie, pretože ľudia už nevládali. Na konci tejto nie moc pozitívnej etapy združenia vstúpila na scénu náhodná osoba, turista z Moravy – Aleš Hoferek, ktorý začal vysvetľovať, akým úžasným objektom zrúcanina hradu Lietava je a prečo medzi hradmi je tak jedinečná a vzácna.

Stal sa pre vyčerpaných členov združenia mentorom a vysvetlil cestu, ako sa to urobiť dá bez nákladných finančných prostriedkov. V prvom rade bolo treba pochopiť zmysel stavby hradu ako takého s porovnaním s inými hradmi na Slovensku. Nastala chvíľa cestovania a poznávania slovenských zrúcanín, ktoré podľa Aleša Hoferka prežívali svoju opustenú romantickú „labutiu pieseň“. Na hradných výletoch lietavskí združeniari poznali, že nie všetky hrady sú ako Lietava, a že ten ich objekt je v štádiu zachovanosti a majestátnosti jeden z najkrajších. Tento moment bol pre Lietavský hrad rozhodujúci, pretože združenie získalo skúseného človeka, ktorý bol ochotný odovzdať svoje skúsenosti a vedomosti. Taktika plánov do budúcnosti  sa zmenila. Aktivity sa pomaly presúvali do areálu hradu, ale nie za účelom organizovania podujatí, ale za účelom pozorovania a študovania hradu, jeho vzácnych atribútov, ktoré doposiaľ boli pre členov organizácie neviditeľné. Konzultácie s mentorom Alešom Hoferkom prinášali zaujímavú bohatú diskusiu, pri ktorej bola naznačená stratégia menších stavebných zásahov, ktoré mohli zachrániť existujúce historické torzá. Diskusia sa však stále viedla len na akademickej úrovni, pretože na začiatku bolo treba vyriešiť problémové majetkové pomery, pretože hrad Lietava právne vlastne neexistoval. Stavba hradu nemala založený list vlastníctva a tým pádom nemala svojho pána, ktorý by sa mohol o ňu starať. Existoval len vlastník parcely pod hradom a to miestne Pozemkové spoločenstvo lesné Lietava, ktoré so Združením na záchranu Lietavského hradu 6. júna 2003 uzavreli nájomnú zmluvu na pozemok a tak sa mohli spustiť prvé záchranné stabilizačné práce.

Súbor PDF (3 strany) : Nájomna_zmluva 2003

Súbor PDF (1 strana) : Splnomocnenie 2003

 

Druhá etapa ZnZLH  ( 6.júna 2003 – 21.októbra 2008 )

Na začiatku bol určený jasný cieľ, a to ten, že má byť zachovaná súčasná podoba hradu ako zrúcaniny s len čiastočnou citlivou obnovou určitých častí. Princíp stavebných prác od prvého zásahu spočíva v postupnom odstraňovaní havarijného stavu pamiatky za neustáleho dozoru statika a metodika, ktorí so združením úzko spolupracujú, s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline. Úspešným úvodným krokom na začiatku bolo nadviazanie cezhraničnej spolupráce pri vypracovaní základného projektu s Alešom Hoferkom – členom klubu Augusta Sedláčka, pobočky Zlín, ktorý pomohol úspešne naštartovať proces záchrany ako aj hlavne propagáciu pamiatky. Metóda plnenia postupných cieľov združenia bola založená v kombinácii práce odborníkov s realizovaním pamiatkarských a reštaurátorských medzinárodných Workshopov ( pracovných dielní ), ktoré efektívne pomohli zaučiť dobrovoľníkov, ktorí na Lietave už dnes pracujú a ďalej zaučujú nových nadšencov. Zapojenie dobrovoľníkov do procesu záchrany hradu sa uskutočňuje priamo v historickom areáli hradu Lietava. Tí prichádzajú v rámci pracovne relaxačných táborov. Dnešná pretechnizovaná a precivilizovaná spoločnosť dáva síce ľuďom istý životný komfort, ale na druhej strane kradne človeku omnoho dôležitejšiu vec a to životnú energiu. V rámci hradných pracovných táborov sa psychicky unavený človek dokonale odreaguje. Zo skúseností už vieme, že nejeden počítačový expert alebo vyťažený ekonóm po dvoch dňoch na hrade prestal riešiť svoje pracovné problémy a natoľko sa zžil s hradom, že miešanie malty pre neho bolo prirodzenejšou činnosťou než práca na počítači. Práce za účasti malej stavebnej firmy a princíp Workshopov a následného ďalšieho zaškoľovania v rámci seminárov, lacno a elegantne zaistili to, že záchrana hradu Lietavy sa stala jasnou praktickou ukážkou nových pracovných postupov, bez preinvestovania závratných financií.

V roku 2007 po podaní projektu MK SR na rok 2008 vznikla však situácia, ktorá narušila vtedajší zabehnutý kolobeh činností na hrade. Projekty združenie podávalo cez miestne Pozemkové spoločenstvo v Lietave, ale to bolo zrazu administratívne vyradené na základe zmeny smernice Ministerstva kultúry SR zo zoznamu možných žiadateľov. Bolo nutné tento problém akútne vyriešiť a našťastie to bol záujem všetkých strán. Rozhodlo sa, že sa založí list vlastníctva na stavbu. Bolo nutné hrad geometricky zamerať a na základe geometrického plánu a pridelenia súpisného čísla bol založený list vlastníctva nehnuteľnosti na majiteľa pozemku. Združenie už v tom čase svojou činnosťou a výsledkami práce patrilo k ukážkovým a efektívnejším organizáciám svojho druhu na Slovensku. Na základe dôvery vlastníka pozemku hradu a podpory zo strany odborníkov sa združenie stalo 21. októbra 2008 vlastníkom stavby hradu na základe darovacej zmluvy. Prípadný zánik združenia sa ošetril uzatvorením zmluvy o prevode, v ktorej sa uvádza, že v prípade zániku združenia bude stavba hradu bezplatne prevedená do vlastníctva obce Lietava, v ktorej katastri sa národná kultúrna pamiatka nachádza. Týmto právnym aktom sa uzatvára druhá významná vývojová etapa Združenia na záchranu Lietavského hradu, ktoré začína pracovať na pamiatke ako vlastník nehnuteľnosti.

Súbor PDF (2 strany) : Geometricky_plan 2008

Súbor PDF (1 strana) : Supisne_cislo vydané 2008

Súbor PDF (4 strany) : Darovacia zmluva 2008

Súbor PDF (2 strany) : Zmluva o prevode 2008