Reštaurovanie nástenných hradných malieb
Hrad Lietava je plný architektonických detailov medzi ktoré patria aj fragmenty nástenných malieb. Z historických prameňov vieme, že majiteľ František Thurzo venoval hradu veľkú pozornosť. Zavolal talianských majstrov, murárov, kamenárov a maliarov, ktorý prestavali hrad v renesančnom slohu. František Thuzo dal vybudovať nové delové bašty a prebudovať horný palác v prepychové sídlo. Talianski umelci, najmä Antonio a Santi, skrášlili svojimi freskami a maľbami viaceré interiéry, ale aj exteriéry hradu. Predstavu ako mohol hrad vyzerať v čase najväčšej slávy nám dnes už pomáhajú len archívne pramene, ale aj zbytkové fragmenty nástenných malieb interiérov a exteriérov. Renesančných malieb je na hrade veľmi málo, avšak svojou existenciou pomohli prežiť tým starším neskorogotickým maľbám, ktoré sa skrývali pod poslednými vrstvami omietky. Nieje ich moc, a sú v havarijnom stave avšak združenie od roku 2010 postupne sa snaží aj tieto vzácne atribúty histórie zachraňovať.
Reštaurátorsky výskum a reštaurovanie 2010 – Severná fasáda veže starej brány Pavla Kinižiho,
REŠTAURÁTOR : Akademický maliar Jozef Dorica
Pri prehliadke – vnímaní ruín múrov Lietavského hradu si často ani neuvedomujeme, že na ťažko poškodených stenách, ktoré napriek nepriazni osudu prežili až do dnešných čias, sa miestami ešte vo veľkom rozsahu zachovali vrstvy historických omietok. Pochádzajú z rôznych etáp stavebno-historického vývoja jednotlivých častí objektov hradu tak, ako si ich vtedajší vlastníci počas stáročí budovali a upravovali pre svoje potreby.
Samotnej realizácii reštaurovania predchádzal reštaurátorský výskum. Jeho cieľom bolo definovanie zachovania rozsahu a kvality omietok a ich výtvarných súčastí, pokus o historické určenie ich vzniku a výber spôsobu a technológie na ich reštaurovanie.
Prvou, už komplexnou realizáciou, popri záchrane a konzervovaní zostatkov koruny muriva Kinižiho veže starej brány, bolo aj reštaurovanie omietok a nálezov s pôvodnou maliarskou výzdobou na jej 
severnej fasáde počas leta v roku 2010. Na mladšom sekundárnom murive, ktorým bol vyplnený pôvodne veľký dverový otvor (vychádzalo sa ním na ochodzu hradieb) sa zachovala vrstva vápennej omietky. Bola pomerne kompaktná s dobrou adhéziou, na povrchu z dôvodu vyplavenia vápenných zložiek miestami menej súdržná. Na nej sa nachádzali mladšie vrstvy vápenných náterov, ktoré boli z časti ešte prekryté fragmentmi mladších rozpadajúcich sa omietok. V miestach, kde sekundárne úpravy už odpadli, bolo možné vidieť zostatky pôvodných vtlačených liniek do ešte mäkkej omietky, v ktorých sme niekde našli ešte aj zvyšky červenohnedého pigmentu. Po celej ploche omietky boli záseky už pre nanesenie ďalšej historicky mladšej omietky. V spodnej časti plochy bol sekundárne vyrytý aj latinský nápis „Ursus“ (medveď).
Nasledoval výskum povrchovo–plošnými sondami. Sondy pod mladšími vrstvami omietok potvrdili pomerne dobre zachovanú pôvodnú maliarsku úpravu kvádrovaním. V súčasnom stave poznania radíme vznik tejto omietkovej vrstvy s výzdobou najpravdepodobnejšie do obdobia vlastníctva hradu Mikulášom Kostkom.
Zistenie a potvrdenie zachovanej rozsiahlejšej plochy s výtvarnou úpravou kvádrovaním určilo metodiku ďalšieho postupu reštaurovania. Vzhľadom na význam nálezu, jeho ojedinelosť, bolo rozhodnuté prezentovať 
túto časť úpravy fasády Kinižiho veže a pokúsiť sa ju citlivým spôsobom zakomponovať do kontextu okolitých ruín. Sprístupniť jej výtvarné a historické hodnoty pre návštevníkov hradu. V prvej fáze reštaurovania sme začali so zachytávaním uvoľnených okrajov historických omietok vápennou maltou po celej ploche fasády. Bolo zorganizovaných niekoľko workshopov na zaučenie členov združenia i ďalších dobrovoľných pomocníkov pre tento spôsob záchranného konzervovania aj pre ďalšie časti hradu. Miesta po zásekoch v omietke boli vyplnené vápennými tmelmi a retušou zjednotené s originálom. Chýbajúce časti liniek predrytia boli doplnené retušou podľa zachovaných nálezov. Jednotlivé kvádre nie sú rozmerovo presné a ani ich „viazanie“ nie je pravidelne umiestnené na stred spodného kvádra. Linky majú maximálnu šírku do 12mm a napr.: dva kvádre umiestnené nad sebou majú rozmery 59 x 72cm – horný 58 x 69,5cm.
Na celej severnej fasáde Kinižiho veže starej brány boli kompletne konzervované aj ostatné fragmenty vrstiev historických omietok.
Reštaurátorsky výskum a reštaurovanie 2018 – Reštaurovanie lambrekýnu zamurovky okna Pavla Kinižiho
REŠTAURÁTOR : Mgr. art. Peter Záhora
Reštaurátorský výskum omietok niky Kinižiho paláca na realizuje v náväznosti na vykonaný architektonicko- historický výskum objektu ( Hrad Lietava, Palác hradný II., Južný palác 1. predhradia, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Tomáš Janura PhD., 2014) a na postupne realizované zásahy na hmote objektu Združením na záchranu Lietavského hradu od roku 2004.Realizácia reštaurátorského výskumu maľovaného lambrekýnu okennej niky 3. np. Kinižiho paláca hradu Lietava prebiehala v mesiacoch máj-august 2018.
Masívne stavebné úpravy po získaní hradu Pavlom Kinižim v roku 1474 priniesli okrem iného aj výstavbu mohutného vežovitého, tzv. Kinižiho paláca postaveného do juhozápadného čela opevnenia. Úroveň 1 jeho tretieho nadzemného podlažia presvetlili rozmernými okennými nikami
s postrannými kamennými sedadlami. Z primárnych omietkových vrstiev tejto stavebnej etapy reštaurátorský výskum zachytil v mieste predmetnej skúmanej okennej niky len fragmenty, na základe ktorých nie je možné určiť povrchovú úpravu týchto omietok, a teda ani ich prípadnú primárnu maliarsku výzdobu.
V rámci neskorších stavebných úprav v 2. tretine 16. storočia okennú niku na severovýchodnej stene zamurovali v mieste vonkajšieho kamenného ostenia pomerne subtílnou stienkou.3 Vznikla tak uzatvorená nika, ktorá si aj po stavebnej úprave naďalej v dolných častiach zachovala postranné kamenné sedadlá. Primárne omietky na bočných špaletách a záklenku niky zosekali a steny preomietli dvojvrstvovou omietkou, na ktorú realizovali výmaľbu. Reštaurátorský výskum potvrdil jej pôvodný rozsah nielen na dodnes najviac zachovanej čelnej stene, ale aj na bočných špaletách niky.
Maľba bola z väčšej časti realizovaná technickou secco. Najskôr bola na omietku nanesená farba bieleho podkladu a následne bola na ňu voľnou rukou namaľovaná okrovo-červená iluzívna textília imitujúca zriasnený záves. Ten bol v hornej časti niky znázornený ako upnutý. V inak plošnej maľbe bola jeho mierna plastickosť naznačená práve v mieste upnutia závesu v podobe pravidelných vlnoviek. Až po namaľovaní týchto častí bola realizovaná maľba za pomoci šablóny. Systém výzdoby dlhých a úzkych pásov bol založený na opakovaní jedného šablónového ornamentu minimálne na dvoch tretinách výšky steny. Na maľbu bol použitý iba jeden šablónový vzor. Výsledkom zvoleného systému maľby bol okrovo-červený ornament rozložený rovnomerne a v hustej sieti v pásoch na bielom pozadí. Steny niky tak boli pokryté maľovaným dobovým iluzívnym závesom. Inšpiráciu v použitom ornamente možno hľadať v dobových textilných brokátových vzoroch, ktorých použitie bolo v prípade šablónových malieb časté a rozšírené tak v neskorom stredoveku, ako aj v renesancií.
Z torzálneho zachovania maľby nie je úplne zrejmé, či opísaný opakujúci sa ornament dosadal až na úroveň kamenných sedadiel alebo mohla byť maľba v tejto úrovni ešte nejakým spôsobom členená. Nie je ani jasné, akú podobu mali omietky pod úrovňou sedadiel. Šablónová maľba však nevypĺňala celú plochu steny ani v hornej časti. Upnutie imitovaného závesu nesiahalo až po pätu záklenku bývalej okennej niky, ale končilo nižšie pod ním. Pôvodný účel v prípade šablónovej maľby z hradu Lietava treba vidieť v pôvodnej funkcií priestoru, v ktorej bola realizovaná. Tvoril ho reprezentatívny jednopriestor presvetlený vysokými neskorostredovekými oknami s postrannými kamennými sedadlami, no najmä rozmerným
reprezentatívnym arkierom. Na aký bližší konkrétny účel však nika po získaní šablónovej maľby nakoniec slúžila zostáva nateraz nezodpovedané. Vysokú úroveň remeselných prác a reprezentatívne hľadisko stavby však predstavujú nielen viaceré kvalitne prevedené kamenné architektonické články, ale aj zvyšky umelecko-historickej výzdoby.
‚