A. Kavuljak – V. Prehistorické osídlenie územia Lietavského hradu.

Všeobecná je mienka, že hrad Lietava stojí na mieste nejakého staršieho hradišťa z prehistorickej doby. Je isté, že územie, na ktorom stojí hrad a na ktorom sa rozprestieralo lietavské panstvo, bolo už v prehistorickej dobe obývané, ale nie je isté, či práve na skaline, na ktorej sa hrad vypína, bolo nejaké prehistorické hradište. Z prehistorickej doby pochádzajú predmety bronzovej kultúry, nájdené od Žiliny na západ, v okolí dediny Ovčiarsko-Stražov.20 Neďaleko Frývaldu (Trstenej) v skaline, ako depotový nález, našli strieborné mince, počtom 28 kusov, ktoré sa privlastňujú keltickému kmeňu Eraviskov.21 V zbierkach býv. nemeckého domu v Brne boli Vaniove mince „aus dem oberen Wagtal (Sillein)“. Mince patria k najznámejšiemu depotu barbarských mincí na Slovensku, nájdenému v Trstenej, kde šlo o poklad mincí Eraviskov, inak na Slovensku dosť vzácnych (Vráble, Spišské Matiašovce). Depot z Trstenej je jedným z bezpečných dokladov starej obchodnej cesty cez Považie22. Hromadný nález strieborných mincí Eraviskov blízko Trstenej v údolí Rajca môže sa azda pokladať za svedectvo, že žilinské okolie bolo spojené s Nitrianskou a Trenčianskou v dobe okolo nar. Kr. obchodnom cestou, ktorá šla údolím rajeckým. Zaujímavé je aj, že v Marčeku pri Žiline našli r. 1925 žiarové hroby lužicko-srbské a v Bitarovej, ktorá je v horách na juhozápad od Žiliny, našli sa prehistorické predmety.23

Nie práve v lietavskom kraji, ale neďaleko neho v okolí Varína a Krásňan objavili pohrebište, ktoré podľa rázu pamiatok pochádza z prvej polovice 9. storočia, teda z počiatku doby veľkomoravskej a svedčí o starom slovanskom osídlení okolia Žiliny.24

Pri rajeckých horách a v okolí Lietavy až po Žilinu je niekoľko útvarov, pripomínajúcich na hradištnú dobu, ba i v starých listinách sú stopy po prehistorických opevneniach. Na také opevnenie poukazuje sa v listine, datovanej rokom 1586, v ktorej sa spomína hraničný úsek „wrch Hradisste od chotara Strazowského po chotare stara cesta“. V chotári obce Hradná a Černá roku 1629 bolo miesto, označené „na Marku u Wlczej Jamy wysse cesty na Hradisku“. Roku 1633 tamže sa udáva miesto „pod malým hradiskom“.25 Tieto staré, v 16. – 17. storočí dokumentárne doložené topografické názvy, ktoré však dosvedčovali, že dávnejšie predtým, teda pred 16. storočím, museli tam byť akési hradné opevnenia. Ale tieto hradné opevnenia v historickej dobe tam neboli. Dokumenty historickej doby na uvedených miestach nespomínajú nijaké opevnenia. Kedy teda boli tam tie opevnenia? Možno predpokladať, že hradiská, spomínané v starých listinách, mohli tu byť v prehistorickej dobe. Pravda, na lietavskú skalinu takých a podobných archeologických dokladov niet, ale to nedokazuje, že tu v prehistorickej dobe nič nebolo. Vznikom hradu na tejto skaline zmazané boli všetky stopy starších opevnení.

Archeologické nálezy, rečové analogie a archívne doklady dosvedčujú, že územie Lietavského hradu bolo už v prehistorickej dobe obývané. Pravda, tým nie je dokázané, že obyvateľstvo prehistorickej doby bolo totožné s obyvateľstvom, ktoré na začiatku historickej doby vystupuje na tomto území. Rozličnosť archeologických nálezov svedčí o tom, že v prehistorickej dobe tu bývali veľmi rozličné národy. Nejednotné typy archeologických nálezov ukazujú na rozličné kultúrne vplyvy; zo starorímskych spisov vylúštené správy svedčia o pestrej miešanine všelijakých kmeňov; konečne z doby prehistorickej pochádzajúca topografická nomenklatúra tohto kraja vylučuje jednotnosť a  kontinuitu osídlenia. Všetko svedčí o tom, že po neznámych národoch doby bronzovej nasledovali tu národy, ktorých kultúru označujú predmety typu lužicko-sliezskeho a polia popolnicové; potom akiste nasledovali Kvádi a Markomani, medzi nimi jedna vetva Silingov, ktorá údajne založila Žilinu. Medzi týmito starogermánskymi živlami však musia sa už hľadať i živly slovanské, lebo prehistorické hradiská a opevnenia, nájdené v okolí Lietavy, znamenajú už dobu slovanskej kultúry hradištnej.

Je isté, že prehistorické národy tu neboli osadené trvalo, lebo v dobe veľkého sťahovania národov nijaký ľud sa nikde trvalo osadiť nemohol. Tak sa stalo, že na začiatku historickej doby údolie Lietavy čiže Rajčianky prichodí ako bezľudná oblasť. Sťahovanie národov bolo príčinou i toho, že na lietavskej skaline sa vyzdvihujúci hrad nemožno pokladať za pokračovanie nejakého prehistorického opevnenia, keďže národ, ktorý sa tu azda opevnil, pred náporom iného národa musel ustúpiť a kraj i s opevnením – ak také bolo – opustiť. Obyvateľstvo, ktoré sa tu v dobe lužickej kultúry zdržovalo, vysťahovalo sa alebo vyhynulo, tak ako vyhynulo alebo sa odsťahovalo aj obyvateľstvo, ktoré tu žilo v dobe hradištnej, kraj porástol lesmi, takže v 14. storočí údolie Rajčianky bolo treba nanovo kolonizovať, hrad nanovo postaviť, ako by tu predtým nijakého ľudského života nebolo bývalo.

————————————————–
20 Eisner, Slovensko v pravěku, 63, 106, 108, 112, 293.
21 Časopis Muz. slov. spol. 1933, str. 49-50. – Sborník Muz. slov. spol. 1938-39, str. 85 n a Sborník MSS 1927, str. 112-113
22 Sborník MSS 1927, str. 112 – 113
23 Sborník MSS 1929, str. 131 – 132.
24 Časopis MSS 1933, str. 50 – 52.
25 Archív zámku Oravského, v ďalších poznámkach skrátene AZO – Elenchus L, str. 219 a 297. – Tento archív je deponovaný v Slovenskom národnom múzeu v Turč. Sv. Martine.