A. Kavuljak – Úvodné slová

O Slovensku sa pospolite, ba často aj vedecky dokazuje, že v dobe, ktorá uplynula od 9. storočia až po jeho národné prebudenie v 19. storočí, teda celých tisíc rokov, nemalo svojich dejín, pritom sa, pravda, pod menom dejín rozumie poradie skutočne alebo len teoreticky panujúcich vládcov, ich vojny a politické zápletky, nehovoriac o neplechách okolo panovníka zoskupených osôb (šľachty), sledujúcich svoje osobné záujmy. Poradie panovníkov, opísanie ich vojen a činov šľachty nemôžu sa nazývať dejinami národa, a pri takomto ponímaní veci Slovensko skutočne nemá svojich dejín. Keď sa však prihliada na podstatu veci s toho stanoviska, že Slovensko a jeho ľud de facto sú tu a boli tu za celú dobu, o ktorej sa hovorí, že tu nebolo dejín – teda za tých tisíc rokov – tak tvrdenie, ako by tu bolo bývalo vákuum histórie, je len dôkazom nesprávneho chápania podstaty dejín vôbec. Či je možné vyhlásiť, že zo slovenského stanoviska nebolo dejín napr. v 10. – 12. storočí, keď v 19. storočí a ďalej naraz sa zjavujúce a na slovenské územia sa vzťahujúce listiny sú plné slovenských rečových pamiatok – hlavne topografických názvov – prezradzujúcich vyspelú rečovú pohotovosť, ukazujúcu na primeraný kultúrny stav slovenského obyvateľstva už v tejto dávnej minulosti. Kultúrny stav obyvateľstva je výslednicou už predtým vyvinutej hospodárskej činnosti ľudu, a to bez tých, kvôli ktorým sa listiny neskoršie vydali. Dejiny teda tu nie sú v tom, že kráľ panoval a dal veľmožovi hrad, kraj do užívania, ale dejiny sú v tom, že kraj a v ňom ľud tu žil a pracoval, teda mal svoje životné deje pred kráľom, pred veľmožom, pred vydaním listiny a zostal i vyvíjal sa tu ďalej i po kráľovi, po veľmožovi aj po vydaní listiny. Majúc toto na zreteli, možno listiny a iné doklady dvojako čítať a dvojako študovať aj archívy: pohľadom zhora, teda so stanoviska panujúcej, ale hospodársky nečinnej vrstvy, alebo zdola, teda s hľadiska vrstvy pracujúcej, hospodársky činnej. V tomto poslednom spôsobe čítania a študovania minulosti národa, sa otvára pred nami perspektíva skutočných dejín Slovenska. Jasný obraz vlastných dejín si vytvoríme len vtedy, keď vyjdú najavo jeho hospodárske a sociálne dejiny. Hospodárske dejiny Slovenska v stredoveku a ďalej až do 18. storočia možno zostaviť len zo súhrnu dejín jeho panstiev, ktoré boli utvorené okolo hradov. Sieť slovenských hradov – to je sieť hospodárskych podnikov feudálneho systému.

V stredoveku bolo na Slovensku okolo 120 hradov. Väčšina obyvateľstva, najmä spomedzi pospolitého ľudu, bola poddaná týmto hradom. Majitelia a úradníci hradov určovali podmienky hospodárskeho života ľudu. Tento hospodársky život ľudu v stredoveku a v neskorších storočiach tvoril podstatnú zložku dejín slovenského národa. Kto si chce správne vysvetľovať dejiny slovenského ľudu, musí vedieť, ako hospodáril tento ľud, najmä ako gazdovali slovenskí sedliaci v dávnominulých časoch; musí študovať staré hospodárske knihy, účty a urbáre. Do týchto dokumentov sú vpísané dejiny národa. Tam je obraz hospodárenia hradných pánov, šafárenia ich úradníkov, gazdovania im poddaných sedliakov. Politické udalosti a rodinné (dynastické) príhody, ktoré sa dlhé časy dosť jednostranne pokladali za „dejiny národa“ – sú len výslednicami hospodárskych dejín hradných panstiev a ľudu, poddaného týmto hradom. Aj životné podmienky a dejinné funkcie drobného zemianstva spravovali sa podľa hospodárskych zásahov hradného systému, tak ako v dnešných časoch drobní obchodníci a remeselníci sú závislé od hospodárskych zásahov veľkého obchodu a ťažkého priemyslu. Každý hrad a pri každom hrade zriadené panstvá boli hospodárskymi podnikmi, na ktorých sa gazdovalo podľa zásad stredovekých feudálnych spôsobov výroby a ťažby. Hospodárske dejiny slovenských hradov, alebo správnejšie hradných panstiev, sú ešte málo preskúmané.

V roku 1937 pokúsil som sa o zostavenie hospodárskych dejín Lietavského hradu a panstva. Za tým účelom podal som verejnosti podrobné dejiny hradu a k nemu patriaceho kraja.¹ Potom som opísal postup historickej kolonizácie na území tohto hradu (v údolí Rajčianky)² a ďalej predniesol som historický vývin poľnohospodárstva v uvedenej oblasti.³ Na doplnenie týchto výskumov predložil som verejnosti aj historický vývin dobytkárstva, poľovníctva, rybničného hospodárstva, domáceho priemyslu, obchodu a cenových pomerov v obvode toho istého hradu.⁴