A. Kavuljak – III. Pramene k dejinám Lietavy.

Niektoré hrady majú už podrobné monografie, ale takých je málo. Hrad Lietava patrí medzi hrady, ktorých dejiny dosiaľ neboli preskúmané ani spracované. Každý, kto o Lietavskom hrade chcel niečo vedieť alebo písať, čerpal z krátkych náčrtov jeho dejín, uverejnených v starých slovenských časopisoch.¹⁴ Články, uverejnené v týchto časopisoch o Lietavskom hrade, zakladali sa na veľmi všeobecných historických správach, na náhodne objavených a pre dejiny hradu neúplných dokumentoch, alebo na podaní ľudu, preto tieto články, ako i na ich základe napísané kratšie i dlhšie state, s historického stanoviska majú cenu len ako priekopnícke pokusné práce.

Príčina toho, že dejiny Lietavy dosiaľ neboli podrobnejšie a presnejšie spracované, väzí hlavne v tom, že archívny materiál tohto hradu nebol známy. Lietavský hrad a k nemu patriace panstvo ešte v predošlom storočí mali bohatý archív, uložený pôvodne v thurzovskom paláci Lietavského hradu. Tento archív, poškodený následkom úplného zanedbania, vlúpaním zdecimovaný, bol konečne v 18. storočí prenesený do Oravského zámku. Tu bolo zistené, že archív na Lietavskom hrade registrovaný bol roku 1718, jeho elenchy (súpis registrovaných listín) zachovali sa až dosiaľ, no samé listiny, zapísané do týchto elenchov, neboli nikde nájdené. Po prenesení lietavského archívu do Oravského zámku zostavený bol nový zoznam listín, vzťahujúcich sa na Lietavu, datovaných až do roku 1836. Keby sa bol úplne zachoval aspoň tento novoregistrovaný listinný materiál, mali by historici bohatý prameň pre napísanie politických, hospodárskych a ľudových dejín územia, nad ktorým vládli kedysi lietavskí páni; mali by doklady na zostavenie historického miestopisu všetkých obcí, ležiacich v údolí rieky Rajčianky, ktoré kedysi patrili pod právomoc tohto hradu. Ale lietavský archív sa nezachoval v jeho pôvodnom stave. Lietavské panstvo medzi rokmi 1870-1873 odpredané bolo barónovi Leopoldovi Popperovi, ktorí spolu s lietavským panstvom prevzal i jeho archív, uložený v Oravskom zámku. Mnohé cenné hospodársko-historické pramene, najmä urbáre z rokov 1530, 1577, 1612, 1625, 1677, 1694, 1707, 1723, 1742, 1751 a 1781 prešli do rúk baróna Poppera a od tých čias nevedieť, kde sú a či ešte vôbec niekde jestvujú. Pravda, časť týchto urbárskych súpisov roku 1936 dostala sa do archívu Slovenského národného múzea, ale to je len zlomok niekdajšieho listinného bohatstva. Neporušené sa zachovalo iba to, čo zostalo v Oravskom zámku o Lietave, hoci je to len malá časť pôvodného archívneho materiálu. Jednako dejiny Lietavského hradu a jeho panstva, najmä hospodárske dejiny, možno zostaviť i zo zvyškov archívneho materiálu. Stratené urbáre nahradené sú účtovnými zápismi, ktoré sa takmer nepretržite viedli od roku 1530 do 1834, ba i ďalej. Mnohé historicko-hospodárske okolnosti lietavského panstva môžu sa objasniť pomocou oravských listín, lebo oravské a lietavské panstvo od 16. do polovice 19. storočia mali spoločných držiteľov, pánov; spravované boli podľa rovnakých hospodárskych zásad, ba od roku 1626 mali spoločný direktorát, nehovoriac o celom rade spoločných vedúcich úradníkov.

Z lietavských elenchov, zvyškov listín a neúplných fasciklov, zachovaných v archíve Oravského zámku, čiastočne i z urbárov, uložených v archíve Slovenského národného múzea, zostavená je táto práca, podávajúca obraz minulosti Lietavského hradu, jeho panstva a hospodárske dejiny jeho niekdajšieho územia, so zvláštnym zreteľom na úlohu poddaného ľudu v tomto hospodárskom podniku feudálneho systému.

————————————————–
¹⁴ Letopis Matice slov. 1867, str. 50-51. – Světozor 1879, str. 364. Slov. pohľady 1884, str. 440-450.