A. Kavuljak – DÔCHODKY PANSTVA

Každé stredoveké panstvo bolo v podstate podnikom, ktorého majiteľ sa podujal skultivovať a využitkovať prírodné bohatstvá toho územia, ktoré mu kráľ ako najvyššia vrchnosť za primerané protislužby dal k dispozícii. Prírodnými bohatstvami toho-ktorého kraja boli zásoby a plody, ktoré sa utvorili na dotyčnom území živelnou tvorbou prírody. Také boli: lesy, pastviny, lúky, orné a neorné zeme, úrodné a neúrodné plochy, rieky, potoky, nerasty, motorická sila živlov, hospodárska hodnota zužitkovateľného dobra a všetka zverina, čo žila na území panstva.

Pre využitkovanie a zosohovanie tohoto všetkého majiteľ musel mať pracovné sily; bez nich podnik by bol zostal neužitočnou divočinou. Pracovnú silu v tých časoch poskytovali prevažne živé motory: osadníci a domáce zvieratá: Nezaľudnené panstvo bolo mŕtvym kapitálom. Rozsiahle územia panstva sa kolonizovali, aby kapitál prinášal úroky, aby podnik prosperoval. Spôsoby využitkovania a vedenia panstiev, týchto stredovekých hospodárskych závodov, podnikov, boli temer v každom kraji Slovenska rovnaké.

Miera využitkovania podniku bola v priamom pomere s mierou využitkovania živých motorov. Táto miera, sprvu neurčitá, postupom času bola vypočítaná v zakladacích listinách jednotlivých osád. Súhrn týchto výpočtov a predpisov, zložených do základnej majetkovej knihy, nazýval sa urbárom. Urbárska kniha bola príručka, pomocou ktorej sa určoval výkon súhrnu motorických síl podniku a výnosnosť statku. Každé panstvo skladalo sa z dvoch častí: z časti kolonizovanej, na ktorej gazdovalo poddané sedliactvo, a z časti rezervovanej, na ktorej sa hospodárilo v réžii zemského pána.

Dôchodky lietavského panstva v 14. a 15. storočí boli celkom neurčité a nepravidelné: nezaznamenávali sa presne, preto sa nemôže o nich utvoriť správna predstava. Určitejší a jasnejší obraz o dôchodkoch panstva poskytujú účtové záznamy z doby Kostkovej, ale nakoľko mnohé z týchto účtov sa stratili, nepodávajú obraz úplný. Oproti tomu účty, čiže vlastne účtové odpočty z doby Juraja Thurzu, ktoré boli vedené vzorne, pre niektoré roky zachovali sa v plnosti a vrhajú jasné svetlo na dôchodky lietavského panstva v tých časoch. K dokumentácii príjmových prameňov a ich peňažnej hodnoty možno použiť odpočty z roku 1604.319 To sú najstaršie, v dostačujúcej úplnosti a forme zachované odpočty. Doba, na ktorú sa vzťahujú, je skôr obrazom pomerov zo 16. než zo 17. storočia, kdežto neskoršie odpočty podávajú obraz 17. storočia a novších vekov.

Príjmy:

Dôchodky hradného panstva sklady sa:

  1. z výnosu kolonizovanej časti hradného územia,
  2. z výnosu rezervovanej časti hradného územia a
  3. z výnosu priemyselného a obchodného podnikania panstva.

1. Dôchodky na kolonizovanej časti lietavského panstva

Dôchodky na kolonizovanej časti lietavského panstva sa skladali:

  • A. z peňažitých poplatkov,
  • B. z naturálnych dávok a
  • C. z fyzickej práce poddaného obyvateľstva.

 

Peňažité dôchodky boli:

Cinz poddaných dedín……………………………………………………          250,54 fl.

Mestečko Rajec za oslobodenie od robôt…………………..      1 069,00  fl.

Výkupné poddaných za naturálne dávky:

za nedodané kŕmne bravy a slaninu……………………………….       55,57 fl.

za nedodané kŕmne voly………………………………………………       70,12 fl.

za topené maslo…………………………………………………………..       10,50 fl.

za kuny………………………………………………………………………         9,78 fl.

za syry……………………………………………………………………….       16,24 fl.

 

Úhrada ušlého zisku za to, že v určitých dedinách sa

nešenkovalo panské víno ani pivo…………………………     722,50 fl.

 

Výkupné sedliackych dedín za nesplnené povoznícke a

pešie povinnosti mimo územia panstva, príspevky na

zámocké dietálne povozy a na peších poslov mimo

obvodu panstva…………………………………………………..     1246 fl.

 

Dávky šoltýsov za tkáčstvo a súdne………………………………      6,35 fl.

Vojenské dávky: príspevok na jazdu, na pušný prach a

strelivo do hradu od každého domu………………………     321,60 fl.

Od šoltýsov zvláštny príspevok na jazdu………………………..     127,50 fl.

 

Peňažité dávky úhrnom: ………………………………………………   3906,20 fl.

 

Naturálne dávky boli tieto:

 97 lukien pšenice v hodnote…………………………………………       75,60 fl

111 lukien jačmeňa v hodnote………………………………………          75  fl.

111 lukien ovsa v hodnote……………………………………………       27,70 fl.

75 lukien múky pšeničnej v hodnote……………………………..          56  fl.

4 lukná 1 korec hrachu, 1 luk. 3 korce konopného semena,

3 luk. pšena, 22 luk. 3 korce chmeľu……………………..          40  fl.

Barany censuálne 3, dežmové 450, pre zámockú posádku

96, spolu v hodnote……………………………………………..      329,40fl                                 Hydina: 358 kapúnov, 369 slepíc, 120 husí v hodnote……………………………………..       54,09 fl

 

Hodnota naturálnych dávok…………………………………     656,79 fl.

         Práce ručné a povoznícke:

 

Evidencia týchto neviedla sa účtovne, lebo v tých časoch počet pracovných dní nebol určený presne; v tom sa uplatňovala svojvôľa zemepánov. Ale zák. čl. XV. až XX. z r. 1514 predpísal na jednu poddanskú rodinu týždenne najmenej jeden deň ruč. práce, a nakoľko na lietavskom panstve roku 1604 bolo asi 268 rodín poddaných, prišlo im pracovať ročne 13.936 dní.

 

peňažitý ekvivalent toho……………………………………………….   1393,60  fl.

 

Celkový dôchodok z kolonizovanej časti lietavského panstva

bol úhrnom 3906,20 + 656,79 + 1393,60 = 5956,59 fl.

2. Dôchodky na rezervovanej, v režii obhospodarovanej časti lietavského panstva (príjmy z majerov):

 

Hodnota úrody, plodín: pšenice  665 luk.              á 1 fl     =         665  fl.

žita        49   luk                   0,70  =      34,30  fl

jačmeňa       259               luk       0,66   =       170,94        fl

ovsa      462 luk                   0,25  =    115,50  fl

slamy    2193 kôp = 4386 cent     =    438,60  fl

 

Pšeničná dávka od panských mlynárov 163 luk………………          163 fl

 

Hodnota úrody iných plodín: pohánky 85 luk. ……………….          170 fl

hrachu   27 luk. ………………..          108 fl

konopí 20 luk. zrna ……………            80 fl

54 kôp. ………………….          108 fl

prosa    29 luk. …………………..            58 fl

chmeľu 64 luk. …………………..            64 fl

maku    2   luk. …………………..              2 fl

Hodnota rýb spotrebovaných toho roku: kaprov 135 kôp

18 kusov = 324,72 fl, šťúk 3 kopy = 24 fl, karasov

28 kôp 12 kusov = 80,60 fl, rýb dovedna ………………     433,32 fl

Za jablká utŕžili ………………………………………………………….            20 fl

Hodnota pre panstvo zužitkovanej trávy (sena) odhaduje

sa ako hodnota slamy ………………………………………….     438,60 fl

 

  1. Celkový dôchodok z rezervovanej časti panstva ……….. 3069,26 fl.
  2. Celkový dôchodok z kolonizovanej časti panstva………. 5956,59


Dôchodok z prvovýroby a prírodnej produkcie ………………   9025,85  fl.

 

 

 

 

 

 

 

 

Tento dôchodok možno považovať za čistý výnos z pôdy, lebo na jeho získanie neboli potrebné nijaké investície, keďže pri vtedajších hospodárskych pomeroch pojem investície v dnešnom zmysle slova ani nebol známy.

3. Dôchodky z priemyslových výrobkov a obchodných článkov.

Okrem dôchodkov z pôdy a jej príslušenstva malo panstvo dôchodky aj z vedľajších podnikaní, ako boli: dobytkárstvo a jeho produkty, predaj vína, piva a liehu, predaj soli a solených rýb (haringov).

Výnos dobytkárstva, v tom i hydiny, účtovne nebol zachytený, ale dá sa zistiť z týchto údajov: Spotreba: 29 kusov rožného dobytka po 10 fl, 28 teliat po 0,60 fl, 789 baranov po 0,16 fl, kŕmených svíň po 5 fl, 373 kapúnov po 0,80 fl, 590 sliepok po 0,50 fl, 370 husí po 0,10 fl, úhrnom spotreba 724,38 fl. Za kože 134,92 fl, vlnu 88,18 fl, bryndzu, syr, oštiepky a maslo 229,51 fl. Hrubý výnos dobytkárstva 1176,99 fl. Náklad naň: hodnota ovsa, slamy a trávy 992,70 fl, zostáva ako doplnok dôchodku panstva z chovu domácich zvierat: 184,29 fl.

Výnos z predaja vína môže sa určiť len zistením rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou vína. Nákupná hodnota vína v tom roku nie je zaznačená, ale z údajov roku 1621 vysvitá, že sa kupovalo víno po 5 den, za holbu, s režiou po 6 1/2 den. Predávalo sa po 13 den., teda zisk bol 100 %-ný. Keď predajná cena vína obnášala úhrnom 1144,72 fl, z toho zisk panstva bol 572,36 fl.

Výnos z predaja piva bol asi tento: Predalo sa 312 fierteľov piva za 1965,60 fl. Na vyhotovenie 312 fierteľov muselo sa urobiť 62 varov, na to potrebovali 124 luk. sladu, naň zas 100 luk. jačmeňa v hodnote 66 fl a 124 luk. chmeľu v hodnote 124 fl., úhrnom 190 fl, k tomu pripočítajúc režiu max. 100 %, bude celková hodnota piva 380 fl, takže zostáva ako zisk 1585,60 fl.

Výnos z predaja liehu bol len nepatrný, preto od výpočtu jeho výnosnosti sa tu upúšťa. Haringy kupovalo panstvo v Tešíne po 11,64 fl s režiou stály 12 fl, predávali sa po 24 fl, zisk teda pri predaji 15 sudov bol 160 fl.

Soli predalo panstvo 44 baniek za 2689,50 fl. O nákupnej cene niet spoľahlivých dát, ale podľa analógie ostatných tovarov a článkov akiste i tu sa pracovalo so 100 % ziskom, bol teda čistý výnos asi 1344,75 fl.

Celkový dôchodok panstva z priemyselných a obchodných článkov činil úhrnom:   184,29 + 572,36 + 1585,60 + 160 + 1344,75 = 3847 fl.

 

Úhrnný dôchodok panstva   a) ……………………………..         5.956,59  fl.

  1. b) …………………………….. 069,26  fl
  2. c) ……………………………..            847   fl

 

Súčet príjmov …………………………………………………….       12.872,85 fl.

 

Výdavky: Výdavky panstva boli veľmi skromné, i vo forme hotových výdavkov i vo forme naturálií. Služobníctvu, ktorého kategórie udané sú v nasledujúcej stati, platilo sa v hotovosti úhrnom                   690,60 …………………………………………………………………………………. fl.

Na rozličné drobné vecné náklady ………………………. 1 114,73  fl.

 

Peňažné výdavky spolu ……………………………………… 1 835,33  fl

Hodnota naturálnych dávok, odvedených služobníctvu …..     312,80  fl

 

Súčet výdavkov …………………………   2 148,13 fl.

Čistý zisk   12.872,85 – 2.148,13  = 10 724,72fl.

 

V ďalších rokoch dôchodky panstva sa zväčšovali pre všeobecné stúpanie cien. Okolo roku 1621 nastáva reakcia, lebo panstvo pre rodinné nesváry muselo byť rozdelené. V ďalších rokoch, najmä v polovici a ku koncu 17. storočia, následkom protireformačných bojov boli príjmy a výdavky panstva skreslené. Revolučné roky 18. storočia naučili poddaných, ako vyhýbať urbárskym povinnostiam. Čo bolo v urbáre predpísané, zriedka sa splnilo. Čo sa nahospodárilo, zabrali malkontenti, kuruci, labanci. Konečne, keď tereziánsky urbár a potom zákon čl. IV. – IX. z roku 1836 pokúsili sa stabilizovať pomer poddaného k zemepánovi, zdalo sa, že dôchodky panstva sa tiež stabilizujú. Bolo to už pozde. Duch času všetko zmenil. Revolučná doba roku 1848 mala za následok zrušenie poddanstva. Lietavské panstvo nevydržalo nový stav veci. Jeho hospodárstvo, následkom zániku feudálneho systému, nemohlo ďalej prosperovať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

XIII.

 

SPRÁVA PANSTVA, ÚRADNÍCI,

ZAMESTNANCI, PLATY

 

Služobné funkcie: Najvyššou vrchnosťou každého panstva bol majiteľ. Na lietavskom panstve v 17. storočí bolo viac spolumajiteľov, ktorí zo svojho prostredia volili si jedného direktora pre správu a reprezentáciu panstva. Poradie majiteľov, direktorov, vykonávajúcich zemepanskú právomoc, zvolených za plnomocných reprezentantov panstva, podáva stať o majiteľoch Lietavy. Každé stredoveké hradné panstvo malo dvojaký účel: strategický a hospodársky, preto pri jeho vedení a spravovaní prichádzali do úvahy momenty strategické a hospodárske. Vojenské veci hradu mal na starosti kastelán, hospodárske provizor, čiže úradník. Kastelán mal za povinnosť starať sa o bezpečnosť hradu a jeho územia. Hodnosť a funkcia kastelána na Slovensku bola od prvej doby zavedenia hradného systému pri každom hrade. Na Lietave prvý podľa mena známy kastelán, Andrej de Lithwa, spomína sa k roku 1318. Na ďalších kastelánov niet dokladov. Len roku 1479 je známy Theofil Thurzo ako kastelán Lietavy320, ktorý, rodom zo Spiša, so Zápoľovcami, vtedy tiež Spišiakmi, prišiel na Lietavu. Po odchode Thurzu, tiež v dobe Zápoľovcov, funkciu kastelána na Lietave plnil Mikuláš Kostka, kým sa sám nestal pánom hradu. Mená kastelánov sa len zriedka zachovali, lebo v účtovných knihách obyčajne prichodia len pod menom kastelán, bez označenia rodinného mena. Kastelán bol veliteľom posádky. Početný stav posádky roku 1539 vykazoval 285 chlapov, ktorých zoznam sa zachoval v lietavskej časti oravského archívu. Kastelánovi, okrem posádky, podriadení boli puškári, mečiari, murári, haviari, kováči, kľúčnici, vrátnici a všetci remeselníci, zamestnaní pri stavbe, opevnení a ochrane hradu. V Thurzovej dobe posádka sa značne zmenšila, lebo Thurzovci potrebovali hrad pre rodinné ciele. Roku 1604 bolo len 12 strážnikov na hrade. Ale roku 1621, v dobe Bethlenovských bojov, bolo 42 chlapov posádky. Vtedy boli dvaja kasteláni: Belopotoczky a Hódossy. Kastelán bol obyčajne vojenského diela známy človek, ktorý v prípade dobývania a obliehania viedol obranu hradu. Na konci 17. storočia, keď význam hradov ako strategických objektov upadol, stratilo svoju dôležitosť i poslanie kastelána. Kastelán, predtým po pánovi hradu najdôležitejšia osoba na celom území panstva, od doby kuruckých bojov stal sa len druhostupňovou figúrou medzi zamestnancami panstva. Jeho úradný titul kastelán, pravda, sa udržal, ale jeho funkcia sa obmedzila na stráženie hradu a jeho majetku. Vojenské poslanie kastelánovo sa časom teda premenilo na poslanie policajné. Jeho úradný titul, v nemčine Burggraf, v maďarčine skomolený na porkoláb, v slovenčine na polkoráb, pre jeho policajné funkcie naháňal ešte dlho veľa strachu obyvateľstvu hradného územia, ale jeho činnosť v podstate nemala už ráz vojenského obrancu kraja. Roku 1657 boli kastelánovi zverené funkcie lesnícke, menovite starosť o ochranu lesov, keď Štefan Thokoly, direktor panstva, predpísal, aby „hájní lesy hájili, ku ktorým má polkoráb prihliadali a polkorábovi sa zanechávajú k pilnému opatrovaniu a hájení i ostatné háje“. Inštrukcia z roku 1685 podrobne predpisuje kastelánove (polkorábove) povinnosti. Polkoráb mal dávať pozor na to, aby hrad bol strážnym personálom (hradskými drabantmi) dobre zaopatrený; mal dbať o dobrý stav hradných budov a hradieb; mal sa starať o to, aby nevypukol z komínov oheň, aby sa z inventára a hlavne z munície nič nestratilo; aby sa lesy panstva nepoškodzovali, neklčovali atď. Nesmel sa z hradu vzdialiť, a keď ho služba prinútila odísť, povinný bol za seba postaviť zástupcu spomedzi spôsobilých hradských.321 Starosť o lesy zverená bola na kastelána len do vynesenia tereziánskeho lesného poriadku, potom prešla na takzvaného lesmajstra. Od tých čias kastelán bol celkom podradnou osobou zámockého personálu.

Funkciu provizora pôvodne vykonával kastelán, ale keď strategická reorganizácia krajiny v 13. – 14. storočí v sektore obrany krajiny uvalila na kastelánov väčšie povinnosti, pritom i časté vojny donucovali ich viac sa venovať vojenským než hospodárskym veciam, muselo sa utvoriť služobné miesto provizora. Utvorenie služobného miesta provizora urýchlilo i zriadenie vlastných hospodárstiev, hospodárskych dvorov na území panstva. Hospodárske dvory vyžadovali od kastelánov prácu, ktorá bola na úkor ich vlastného povolania. Preto musela sa starať  o hospodárske veci preniesť na iného funkcionára, úradníka, menovaného provizorom. Provizor, pospolite úradník, stal sa hybnou silou hospodárstva pri zámockom panstve, bol vlastne správcom a vedúcim dôchodku. Od disponoval nad pracovnými silami panstva, on sa staral o ich využitkovanie; on viedol evidenciu príjmov a výdavkov; vo všetkých hospodárskych veciach mal plnú moc svojho pána. Provizor bol podriadený kastelánovi, ale zodpovedný bol len svojmu pánovi, teda majiteľovi, resp. z radu spolumajiteľov vyvolenému direktorovi panstva. Provizor mal pod sebou celý rad personálu a disponoval i nad pracovnými silami poddaných. Pre písomnú prácu mal k dispozícii pisára. Pisár sa tu spomína už od roku 1539, ak nie prv. Správa jednotlivých dvorov, majerov zverená bola takzvaným dvorským, alebo ináč i majerom, akí sa tu už od doby Kostkovej spomínajú. Dvorskí, majerovia, ináč menovaní aj menom špán – boli v obvode svojho dvora, majera to, čo bolo provizor pre celé panstvo. Dvorskí boli podriadení úradníkovi (provizorovi). V každom dvore k dispozícii dvorského bol jeden alebo dvaja šafári, na ktorých bolo zverené bezprostredné vedenie práce pri poľnom hospodárstve a pri dobytkárstve.

V osadách a dedinách všetky veci, spojené s plnením urbáru a urbárskych povinností, mali na starosti fojtovia, vojtovia, richtári, šoltýsi. Títo pozháňali predpísané dávky a poplatky, oni vystavili každý raz, keď bolo potrebné, do majera, do zámku, alebo do lesa žiadaných robotníkov a povozníkov; oni odovzdávali provizorovi v dedine zohnané peniaze, dvorskému odvádzali zohnaný zásyp zrna a „illeš“ dobytka a hydiny. – Šoltýsi, richtári, fojtovia vlastne neboli platenými zamestnancami hradného panstva, ale na základe ich šoltýskych výsad boli povinní vykonať vo svojej dedine to, čo panstvo od nich žiadalo. V majeroch bol celý rad rozličných platených služobníkov, najmä okolo dobytka. V 16. a 17. storočí, keď bolo lietavské panstvo v plnom rozkvete, boli tu zamestnaní kraviari, voliari, sviniari, somárnici, kobyliari, psári, pastieri, valasi atď. Po rozdelení panstva medzi majetníkmi zmenšila sa výmera hospodárskej pôdy, scvrkla sa výmera majerov, upadol počet dobytka, klesol počet čeľade. Keďže v celosti sa spravovala len Thurzovská štvrtina panstva, správu tejto štvrtiny zlúčili so správou oravského panstva, lebo i v Lietave i v Orave majitelia boli totožní. Od konca 17. storočia Lietava s Oravou má spoločného prefekta, právneho zástupcu a lesmajstra. Prefekt bol obnovenou formou niekdajšieho kastelána, ale keď kastelán vo svojej novodobej forme bol podradnou figúrou hradného panstva, dostala nová, nad celou správou panstva stojaca vrchnosť nový názor prefekta. Hodnosť prefekta zavedená bola od doby tereziánskeho urbáru. Od tejto doby systemizované bolo miesto právneho riaditeľa a právneho zástupcu, ktorí boli nevyhnutne potrební na konanie a vedenie nových právnych vecí, vyvolaných tereziánskym urbárom a z neho vyplývajúcimi urb. zákonmi. Nakoľko právne pomery na lietavskom panstve v podstate boli totožné s právnymi pomermi oravského panstva, bol z úsporných dôvodov pre obe panstvá ustanovený jeden právny riaditeľ, kdežto právneho zástupcu malo každé panstvo osobitne. Tereziánsky lesný rad vyvolal nutnosť systemizácie stáleho lesmajstra a lesoochranného personálu. Z úsporných dôvodov pre oravské a lietavské panstvo ustanovili len jedného lesmajstra, ale v Lietave na bezprostredné spravovanie lesov mali osobitného lesného úradníka, ktorý bol miestnym predstaveným 11 hájnikov. Provizor zostal vedúcim dôchodku panstva lietavského i pri nových služobných pomeroch, ale pre kontrolu peňažného a hmotného účtovania mali vyššieho účtovného úradníka s titulom „rationum magister“, ináč i exactor, ktorý z úsporných dôvodov bol tiež spoločný s oravským panstvom.

Takto sa menil a postupne redukoval stav zamestnancov lietavského panstva až do jeho plného zániku.

  1. Platy. Zo 14. – 15. storočia nezachovali sa nijaké presné dáta o platoch zamestnancov lietavského panstva. Prvé spoľahlivé dáta na to sú z roku 1604. Vtedy plat kastelána bol v hotovosti 72 fl. v naturáliách: raži 1 lukno, pšenice 1 lukno, piva 1 firtel, ovsa 16 lukien. Ináč súhrn platov všetkých zamestnancov je v predošlej stati.

Platy a stav personálu lietavského panstva v ďalšej dobe veľmi výstižne znázorňujú účty z doby Thurzovej, najmä stav personálu v roku 1621, kde sú služobné názvy zamestnancov udané vo vtedajšej slovenskej reči a ich platy vyúčtované vo vtedajšej peňažitej valute.322 Platy sa vydávali štvrťročne takto:

„Na plat czeledi magierskej a zamkoweg (za jeden štvrťrok):

 

Pánom:  Belopotoczkemu (kastelánovi, ináč haytmanovi hornému)…………… 20 fl.

Hodossiemu (kastelánovi, ináč haytmanovi dolnimu)……………….…………   20 fl

Úradníkovi ………………………………………………………………….……………..   12 fl  50 den.

„Kluczárowi, kteri i ssaffarom gest“ …………………………………….      9 fl

Drábom na hornú bránu:

Hradskému ………………………………………………………………………      7 fl  50 den.

12 drábom (pomenovaným podľa mena) po 6 fl. …………………………………..      72 fl

Bubenikowi ………………………………………………………………………        1 fl

Na Orlovú bránu:

6 drábom /pomenovaným) po 6 fl. …………………………………………  36 fl

Na dolnú bránu:

Hradskému ………………………………………………………………………       7 fl

13 drábom (pomenovaným) po 6 fl ……………………………………….. 78 fl

Pusskarowi starému ……………………………………………………….……………       21 fl

Jeho synom dwom …………………………………………………………….        15 fl

Pusskarom nowym dwom ……………………………………………………       42 fl

Alčniemu …………………………………………………………………………           1 fl     Somárnikowi …………………………………………………………………….                                               1 fl 50 den.

Kobyliarovi ………………………………………………………………………          1 fl 25 den.

Kantornikum:

Piwowarcziemu …………………………………………………………………         3 fl

Zahradnikowi ……………………………………………………………………         3 fl

Rybnikárowi …………………………………………………………………….          3 fl

Magierowi pod zámek ………………………………………………………..         3 fl

Diewkam dwom ……………………………………………….……………………..       1 fl 50 den.

Krawarowi …………………………………………………………………….         1 fl 60 den.

Swinarowi ………………………………………………………………………..          1 fl 60 den.

Walachowi ……………………………………………………………………….          1 fl 60 den.

Magierowi Tepliczkému ………………………………………………………………….        3 fl

Diewkam dwom ………………………………………………………………..          1 fl 50  den.

Krawarowi ……………………………………………………………………….         1 fl 20 den.

Swinarowi .……………………………………………………………………….                90  den.

Magierovi Trstianskemu:

Diewkam ………………………………………………………………………….          1 fl 50  den.

Krawarowi ……………………………………………………………………….         1 fl 60 den.

Swinarowi ………………………………………………………………………..                90  den

 

 

Magierowi Rajeczkému …………………………………………………………………..               50  den.

Bittarowskému ………………………………………………………………                50  den.

Bánowskému ………………………………………………………………..                50  den.

Luczanskému ………………………………………………………………..                50 den.

                  Dwom dworskim po 2 fl ………………………………………………………   4fl

Krczmarowi Lethawskému …………………………………………………..          50  den.

    Walachom ………………………………………………………………………..    10 fl 30 den.

Pastierowi jalowého dobytka ………………………………………………..   1 fl 50 den.

 

Úhrn za štvrťrok …………………………………………………………………    407 fl. 70 den.

Za celý rok dovedna ……………………………………………………………   1630 fl  80 den.

 

 

 

Naturálie:

 

 

 Panu Belopotockemu: vína 2 okovy, piva 2 firtele 1 achtel, raži 1 lukno, ovsa 16     lukien,

                                    krúp 1 korec, hrachu 1 korec, barany 4, kŕmneho brava 1.

Hódossimu: tože.

Úradníkovi: vína 8 okov, piva 1 fiertel 1 achtel, ovsa 20 lukien, krúp 2 korce, hrachu 2 korce,

bryndze 50 funtov, barany 4, kŕmneho brava 1.

Pisárovi: raži 1 luk.

Pivovarčiemu: pšenice 3 lukná, raži 3 lukná, pohánky 2 lukná, hrachu 1 korec.

Záhradníkovi: pšenice 5 lukien, pohánky 2 lukná, hrachu 1 korec, piva 1 fiertel.

Rybnikárovi: pšenice 5 lukien, pohánky 2 lukná.

Dvorským: pšenice 7 lukien 2 korce, raži 2 lukná 2 korce, pohánky 2 lukná.

Krčmárom: pšenice 20 lukien.

Valachom: múky 40 lukien, krúp 2 lukná 1 korec, bryndze 66 funtov.

Pastierom pšenice 3 lukná.

Majerom: pohánky 6 lukien.

Čeľadi v majeroch: pšenice 78 lukien, múky 328 lukien, pohánky 2 lukná, krúp 9 lukien,

                               hrachu 3 lukná 2 korce, kŕmne bravy 3, čižiem 59 párov, topánok 30

párov, súkna 4 postavy.

 

Kvôli znázorneniu, ako sa menil plat v rozličných dobách u jednej a tej istej kategórie zamestnaneckej, hodno bude porovnať plat kastelána, uvedený vyššie k roku 1604 a 1621 s platom nasledujúcim, ktorý platil medzi rokmi 1714 – 1758.

 

„Conventio castellani arcis Lethawa“: Hotowych penezi fl 80, žita luken 10, owsa luken 16, krup pohanczenych korce 2, bryndze centy 3, piwa okow 12, wina okow 6, soli cent 1, masla holb 40, na swičky fl 3, sena wozy 4, slamy wozy 4, barany 4.“323