A. Kavuljak – VIII. Podstata hradného panstva.

K Lietavskému hradu pôvodne patrilo celé územie, rozprestierajúce sa v údolí niekdajšej rieky Lietavy, dnes Rajčianky, o výmere asi 40.000 ha. Pred postavením hradu celý tento kraj bol porastený pralesmi. Hrad založili na využitkovanie, obranu a spravovanie tohto kraja. Pralesy nedonášali úžitku, preto, ako v tie časy všeobecne na Slovensku, zaviedli ich klčovanie. Klčovaním lesov a odvodňovaním močiarov zaberalo sa postupne viac a viac zeme pre role, lúky a pastviny. Na pozemkoch, zaujatých pre poľné hospodárstvo, vznikali majere, pri majeroch časom vznikali osady roľníckeho a pastierskeho ľudu, poddaného Lietavskému zámku. Najväčšia a najstaršia osada, vyvinuvšia sa v mesto, bol Rajec, vzniklý už v 13. storočí, ak nie prv, spomínaný do roku 1407 ešte ako possessio, ale roku 1397 už aj ako „oppidum“, čiže „Ragecz mesto“.81 Osady, ktoré sa vyvinuli pod vplyvom kolonizačnej akcie zámockého panstva a mali svoj osud viac-menej spojený s dejinami hradu, počtom 35, boli tieto: Babkov, Bánová, Bitarová, Brezany, Bytčica, Černá, Čičmany, Ďurčiná, Fačkov, Frývald, Hôrky, Ilové, Jasenov, Kľačany, Konská, Kunerád, Lehota, Lietava, Lúčka, Ovčiarsko, Podhorie, Poluvsie, Poruba, Porúbka, Rosina, Stráňava, Stránske, Stražov, Šuja, Svinná, Tridvory, Trnové, Turo, Višňové, Zbyňov.

Tieto osady nepatrili stále v plnom počte k Lietave. V 16. storočí patrilo k nej len 22 osád. Pravda, tento počet nebol nikdy, ani predtým ani potom, pevne stanovený. Hranice hradného územia na začiatku kolonizácie neboli presne ustálené. Chotáre a chotárne časti niektorých dedín, najmä tých, ktoré ležali na perifériách zámockého územia, boli predmetom stálych hraničných sporov, pri ktorých celé dediny alebo ich časti prechádzali spod správy lietavského panstva pod správu susedných hradov, ako boli Strečno, Bytča, Sklabina a iné. Časom, rozumie sa, i Lietava sa zmocnila pozemkov, ležiacich mimo hradného územia, takže niektoré osady prechádzali z jedných rúk do druhých, pričom poddaný ľud takých sporných osád a pozemkov mnoho trpel. Príčinou sporných a násilných presunov hraníc boli už spomenuté deľby majetku a dedičné zvady medzi Thurzovcami ako majiteľmi Lietavy, Dersffovcami ako majiteľmi Strečna, Revayovcami ako majiteľmi pozemkov, ležiacich na turčianskej strane, a medzi inými majetníkmi susedných hradov.

Hospodársky život na území Lietavského hradu spočiatku vyjadroval sa len v obsadzovaní pozemkov a v klčovaní lesov, čo bolo automaticky spojené s kolonizáciou. Presné záznamy o postupe kolonizácie sa nezachovali, ale keď sa predpokladá, že hrad vznikol na začiatku 14. storočia, kolonizácia kraja musela ísť súčasne s vznikom hradu, teda v 14. storočí musela sa začať, v 15. storočí pokračovať a v 16. storočí dokončiť. Riadny vývin kolonizácie a hospodárstva na hradnom území prerušený bol často, ale hlavne v dobe, keď Zápoľovci boli pánmi Lietavy. Zápoľovci, bojujúci o vládu, moc a bažiaci po tróne, držali na svojich hradoch veľký počet žoldošov, pozbieraných zo všetkých krajov sveta. Zachoval sa zoznam takých žoldošov na hrade Lietava z roku 1530. Z neho vysvitá,  akej  národnosti  bola  vtedajšia  lietavská  posádka  (Slováci, Česi, Poliaci úhrnom 285 vojakov).82

Udržovanie takého vojenského ľudu vyžadovalo mnoho potravných článkov a peňazí. Všetko to museli  znášať poddané dediny. Ťarchy často boli také veľké, že sedliaci zutekali, nechajúc zeme a domy svojmu osudu. Tak sa stalo, že v dobe Zápoľovcov na území Lietavského hradu nezostalo viac ako niečo vyše 50 roľníckych usadlostí. Pomery prišli do normálneho stavu len potom, keď Lietava prešla do Kostkovho vlastníctva. Kostka priviedol Lietavu s hospodárskeho ohľadu do poriadku, najmä, keď dostal na ňu kráľovskú donáciu. Z jeho doby sa zachovali prvé účetné a inventárne záznamy (urbáre) o dávkach a poplatkoch hradu poddaných dedín. Najstarší urbár je z roku 1539. Z toho je zrejmé, ktoré dediny vtedy patrili k Lietavskému hradu, ktorá osada koľko sedliakov mala a koľko poplatkov platila do hradu za užívanie pozemkov. Sem patrili tieto osady: Stránke so 16 sedliakmi, Konská so 14, Poruba s 3, Kunerád s 10, Ďurčina so 14, Frývald so 14, Šuja so 7, Rajec so 48, Černá s 5, Jasenová s 13, Beseňové s 12, Zbyňov s 13, Babkov so 7, Podhorie so 7, Brezany s 3, Bánová s 12, Bitarová so 7, Stražov s 8, Bytčica so 16, Trnové s 10, Bišňové s 20, Lúčka s 5, Lietava s 5 roľníckymi usadlosťami. Všetkých týchto 23 osád malo spolu 269 roľníckych usadlostí, od ktorých v tom roku sa platilo do hradu dovedna 864 florenov.83

Aj urbár z roku 1543 obsahuje súpis dedín, Lietave poddaných, a počet usadlostí, ale podrobnejšie.84 Podľa toho mal:

Rajec 66 roľn. osadlostí, 16 bezroľných domkárov,
Konská 15    “        “   8        “                 “ 1 fojta (šoltýsa, richtára)
Stránske 16    “        “   6        “                 “ 1    “
Poruba 13    “        “ 10        “                 “ 2    “
Kunerád   4    “        “   5        “                 “ 1    “
Frývald 16    “        “   4        “                 “ 1    “
Ďurčina 12    “        “   2        “                 “ 1    “
Šuja   7    “        “   2        “                 “ 1    “
Černá   5    “        “   2        “                 “ 2    “
Jasenová 13    “        “   8        “                 “ 1    “
Zbyňov   9    “        “   8        “                 “ 1    “
Kľačany   4    “        “   3        “                 “ 1    “
Lhota   2    “        “ 1    “
Babkov   7    “        “   3        “                 “ 1    “
Podhorie 10    “        “   2        “                 “ 1    “
Brezany   3    “        “   2        “                 “ 1    “
Strážov 10    “        “   3        “                 “ 1    “
Bánová 10    “        “   5        “                 “
Bytčica 16    “        “   2        “                 “ 1    “
Ilové   4    “        “ 1    “
Lúčka   5    “        “   1        “                 “ 1    “
Porúbka   2    “        “   1        “                 “ 1    “
Bitarová   5    “        “
Poluvsie   6    “        “   3        “                 “ 1    “
Lietava   5    “        “   4 záhradníci

Spolu 25 osád, v nich 265 roľníckych usadlostí, 100 bezroľných domkárov, 23 fojtov.

Ďalšie súpisy lietavského panstva vykonali sa v čase deľby majetku medzi príbuznými thurzovskej rodiny. Tak roku 1589 vydelili z Lietavského hradu a z jeho panstva štvrtinu pre sestru Juraja Thurzu Annu, vydatú za Juraja Prényiho. Podľa listiny o deľbe85 pripadol na jej podiel z každej dediny istý počet usadlostí, dovedna dostala 76 roľníckych a 63 bezroľných, spolu teda 139 usadlostí. Z toho sa uzatvára, že na celom panstve vtedy počet roľníckych usadlostí bol 304, bezroľných domkárov 252, dovedna 556 usadlostí.

Hospodárske majere, zriadené pre potreby hradu, boli: V Rajci, vo Višňovom, v Bánovej, v Bitarovej, pod zámkom Lietava, v Lietavke a Nový majer. V každom majeri boli obytné domy pre služobníctvo, hospodárske budovy, ovocné záhrady, chmeľové plantáže, orné zeme, dobytok, hydina atď. Rybníkov bolo do 32. Pestovali sa v nich kapry. Mlyny boli 4, píly 2. V Raji bola colná stanica, správnejšie povedané mýto, v ktorom sa od povozných a peších nákladov vyberali poplatky. Pstruhové rieky a potoky boli: Lietavka, Bystrička, Porúbka, Frývaldka, Kunerádka a Žilinka.86

Koľko bolo ornej zeme na majeroch Lietavského hradu, o tom dáva približný obraz deľba, vykonaná roku 162787, keď vykrojili štvrtinu orných zemí, pripadajúcu na potomkov Gabriela Revayho z majetku Lietavy (mimo roľníckych usadlostí). Z tejto deľby vidieť, že Revayho štvrtina, v plošnej výmere prepočítaná na dnešnú mieru, robila asi 70 ha rolí a 8 ha záhrad. Z toho vysvitá, že výmera k zámockému panstvu patriacich, vo vlastnej réžii ako majere obrábaných orných zemí a záhrad bola štyri razy toľká, čiže asi 280 ha rolí a 32 ha záhrad.

Rozloha pozemkov v tých časoch nevyjadrovala sa v jutrách. Plošná výmera v dnešnom geodetickom zmysle nebola známa. Výmera sedliackych pozemkov udaná bola v prirodzenej rozlohe roľníckej usadlosti. Jedna usadlosť znamenala súhrn pozemkov, na ktorej vo vtedajších hospodárskych pomeroch mohla vyžiť jedna osadnícka rodina. Keďže pomery boli rozličné, bola i veľkosť usadlosti rozličná a mohla mať výmeru od 15 do 30 ha, prípadne i viac. Výmera ornej zeme, nachádzajúcej sa na usadlosti, určovala sa mierou zrna, ktoré sa na dotyčnú ornú zem mohlo vysiať. Najstaršia známa miera menovala sa lukno, latinsky cubulus. Orná zem s osevnou plochou pre jedno lukno rovnala sa ploche asi 1/4 ha. Neskoršie (v historických krajinách ČSR ešte i teraz) veľkosť pozemku určovala sa podľa korcov.

Veľkosť lúky v 16 – 17. storočí určovala sa podľa toho, koľko vozov sena sa s nej dostalo, v 18. storočí podľa toho, koľko koscov ju skosilo za deň. Plošné výmery geodetické sa zaviedli až v druhej polovici 19. storočia.

Plošná výmera zámockých majerov môže sa vypočítať i z účetných dát roku 1604. Vtedy pre osiatie pozemkov zámockých majerov rezervovalo sa pšeničného zrna 326 mier, jačmeňa 154 mier, ovsa 310 mier, prosa 25 mier, hrachu 5 mier, konopného semena 10 mier, ľanového semena 2 miery, pšena 3 miery.88 Berúc do ohľadu len obilné zrno, na osiatie ornej plochy bolo potrebné 815 mier. Nakoľko každá miera v dnešnej terminológii obsahovala 62 litrov, potrebovalo sa spolu 510 hl zrna, ktorým mohla byť osiata plocha asi 250 ha veľká. Na výsev hrachu, konopného a ľanového semena a pre iné hospodárske plodiny potrebná bola ešte plocha asi 20 – 30 ha veľká, takže úhrnná výmera hospodárskych pozemkov, obrábaných v podobe majerov, bola asi 270 – 280 ha, ako bolo vyššie vypočítané.

Zaujímavé svetlo vrhá na hospodárske pomery lietavského panstva účetná kniha z roku 1604. Pozemky, ležiace na území hradu, vlastníckym právom patrili hradným pánom, a ľud, osadený na týchto pozemkoch, bol vlastne nájomcom pozemkov za isté poplatky, dávky a služby, poskytované hradnej správe. Na znázornenie toho, aká bola aspoň približná výška za úžitok (nájom) pozemkov poskytovaných dávok, poplatkov a služieb, slúžia účetné záznamy z roku 160489, podľa ktorých poddaný ľud v tom roku odovzdal a zaplatil do zámku:

97 mier pšenice v hodnote asi 75,60 f
111 mier jačmeňa v hodnote asi 74,00 f
111 mier ovsa v hodnote asi 27,70 f
75 mier múky v hodnote asi 56,00 f
4 miery hrachu, 3 miery pšena, 22 miery chmeľu 40,00 f
358 kapúnov, 269 slepíc, 120 husí v hodnote asi 54,09 f
Výkupné za prasce, nedodané do hradu, a za slaninu 55,56 f
Protihodnota vykŕmených volov 70,12 f
Hodnota masla 10,50 f
Hodnota kuních kožiek 9,78 f
Vojenské dávky a plnenia 507,86 f
Náhrada za nešenkovanie piva a vína 722,50 f
Výkupné za oslobodenie od povozníckych a peších povinností, príspevky na zámocké povozy a peších poslov 1 246,00 f
Rajec platil za slobody a výsady 1 069,00 f
Poplatky poddaných a šoltýsov 706,49 f
Hodnota ručných a povozníckych plnení 1 393,60 f
                                          Celková hodnota dávok a poplatkov: 5.956,59 f 

Tieto poplatky a dávky podľa svojej analogie približne zodpovedali dnešnej dani pozemkovej s prirážkami. Tieto ťarchy muselo znášať asi 2800 duší, takže na jednu dušu pripadalo priemerne do 2,12 f90. K tomu sa musí vziať do úvahy, že v 16. – 17. storočí na jednu osobu pripadalo asi 6 – 7 ha zeme, na ktorej sa sedliak mohol pohybovať a svoj chlieb vyhľadávať, kdežto v terajšej dobe prichodí na jednu osobu len asi 2 ha plochy zeme.

Pre sedliactvo trochu ťažšie pomery panovali roku 1633, čo dokazuje listina o deľbe lietavského panstva, zostavená v tomto roku.91 Vtedy na území Lietavského hradu bolo asi 20 šoltýskych usadlostí, od ktorých sa platilo po 37 f, spolu 740 f. Roľníckych usadlostí bolo 270, platiacich po 20 f, čo dalo spolu 5400 f. Bezroľných usadlostí bolo 120, platili, čo mohli. Sedliaci mali dodať do zámku žita 240 lukien, jačmeňa 240 lukien, ovsa 240 lukien, dovedna 720 lukien, čiže asi 450 hl zrna ročne. Okrem toho mali odovzdávať do zámku 268 husí, 548 sliepok, 548 kapúnov, 2680 vajec ročne. Keď hodnotu všetkých týchto dávok  a  poplatkov,  7213 f,  vezmeme dohromady, dostaneme skoro taký výsledok ako v roku 1604.

Všetkých usadlostí bolo asi 410 s počtom obyvateľstva okolo 2700 duší. Na jednu osobu prišlo asi 2,67 f ťarchy, teda niečo viac ako roku 1604.

Okrem roľníckych usadlostí k Lietavskému hradu vtedy patrili i majere, z ktorých sa dodávalo do zámku značné množstvo zrna, masla, mäsa a hydiny. Z majerov dodané a od poddaných zohnané potraviny a plodiny uskladňovali sa v zásobárňach zámku. Takto zámok bol vždy dobre zásobený potravinami, s ktorými mohol vydržať i dlhšie obliehanie. Dokazujú to inventárne súpisy, vedené od roku 1607. Na konci roku 1607 v zámku nazhromaždené bolo nasledujúce množstvo rozličných potravín:

1570 hl rozličného zrna (pšenice, žita, jačmeňa a ovsa), 34 hl prosa, 9 hl hrachu, 430 hl múky, 100 hl chmeľu, 5 vencov cibule, 3 kolesá soli, 2 hl maku, 37 hl sušeného ovocia, 6 bočiek kapusty, 11 pôltov slaniny, 52 šuniek, vyše 15 centov údeného mäsa, 7 centov bryndze, 3 súdky medu, 4 súdky konopného oleja, 60 hl vína, 3 súdky vínneho octu, 2 súdky pivného octu, okrem toho syr, tvaroh, chlieb a iné potravné články.92

Počet majerov sa časom menil. V 16. storočí bolo ich 8, ba až 10. Neskoršie niektoré majere rozparcelovali medzi sedliakmi, takže roku 1607 a ďalej bolo 5 majerov v réžii zámockej správy, menovite: bitarovský, bánovský, podzámocký, rajecký a trstenský. V týchto majeroch dochovávalo sa: 69 kráv, 67 jalovíc, 2 voly, 25 teliec, 3 bujaky, 258 oviec, 50 biriek, 156 kôz, 58 svíň, 11 bravov, 54 husí, 107 sliepok, 19 kohútov, 9 kačíc, 3 pávy, 33 klátov včiel.93

Dôchodky lietavského panstva, peňažné i hmotné, provízor zaznamenával presne a podával svojmu pánovi podrobné vyúčtovanie o príjmoch a výdavkoch. Medzi všetkými účtami najzaujímavejšie sú účty o liehových nápojoch. Právo výčapu liehovín patrilo zámockému panstvu. Toto právo čiastočne sa postúpilo poddaným za istý poplatok, čiastočne sa vykonávalo v takzvaných panských hostincoch. Poplatky za prípady, keď panstvo nešenkovalo víno ani pivo, činili roku 1604 úhrnom 772, 50 f. Za naozaj odpredané víno utŕžilo sa 1674,54 f, za odpredané pivo 1644,30 f, za lieh 67,46 f. Celkový príjem za liehoviny bol 4158,80 f. Cena vína bola 8 až 16 denárov za holbu94, 5,70 až 6,10 f za okovu. Cena piva bola 3 denáre za jednu holbu, 1,26 f za okovu, 6,30 f za mieru zvanú „firtel“.95 Vo vínových sklepoch hradu vždy boly väčšie zásoby vína. Tak na konci roku 1607 bolo v lietavských pivniciach 60 hl rozličného vína. V zámockej domácnosti sa víno potrebovalo každodenne, ku každému jedlu. Sklepmajster viedol podrobné záznamy o vydanom víne. Na ukážku uvádza sa záznam k dňu 8. júla 1620: „Na frysstuk mladeg panieg 1/2 holby, na obed geg mylosty panieg a mladeg panieg a kyssasonce 2 1/4 holby, k weczery geg mylosty panieg 2 1/4 holby“, ďalej stojí: „pre geho mylost pana czerweneho wina 2 1/2 holby“ atď.96 Pri návštevách minulo sa viac vína. V tie časy hojné boli na hrade najmä návštevy hajdúskych dôstojníkov. V hradnej domácnosti za mesiac minulo sa priemerne 310 holb vína, do roka 85 okov, čiže asi 35 hl.

Dozor nad hradom patril kastelánovi, hospodárska správa zámockého panstva zverila sa takzvanému provízorovi, alebo pospolite úradníkovi, ktorý okrem pisára mal na výpomoc potrebný počet vonkajšieho personálu.

Podľa záznamov z roku 1604 pri Lietavskom hrade zamestnaný bol tento personál (s udaním ročitého platu bez naturálií): kastelán 72 f, provízor 40 f, pisár 36 f, pokladník 36 f, vicekastelán 30 f, 12 strážnikov po 24 f, sládek 11 f, záhradník 11 f, 2 oficiáli po 8 f, porybný 9 f, drábi 12 f, slúžky 12 f, pastieri a sluhovia 52 f, valasi 53,20 f, krčmár 8 f.97 Okrem týchto platených ľudí v službe zámku bolo niekoľko neplatených osôb, ktoré za svoje služby mali odmenu len v naturáliách alebo v rozličných výhodách. Takí boli šoltýsi, fojtovia, ináč i vojtovia alebo richtári, ktorí v tie časy boli vlastne zamestnancami zemepána.

Pre všetky tieto platené i neplatené služby vhodných ľudí hradní páni vyberali si z radov obyvateľstva zámockého územia. Spôsobilí synovia zámockých poddaných dostávali rozličné funkcie pri majeroch a v zámku, pri hospodárstve a obrane hradu, za ich služby povýšili ich za šoltýsov alebo úradníkov, prípadne i pozemančili. Tak vznikli známe šoltýske a potom i pozemančené rodiny v Rajci Rajcsányich, vo Frývalde Frývaldských, v Podhorí Podhorských, v Ďurčinej Ďurčianskych, v Šuji Šujanských, v Černej Čerňanských a iných. Jeden člen rodiny Ďurčianskych bol dlhé roky provízorom Lietavského hradu v dobe Juraja Thurzu.98 Rodina Čerňanských bola už pred rokom 1543 pozemančená.

Dôchodky lietavského panstva sa zaznamenávali presne každý rok. Správa hradu a jeho hospodárstva musela svojim pánom podrobne vyúčtovať o všetkých príjmoch a výdavkoch. Z týchto účtov vysvitá, že roku 1604 celkový príjem lietavského panstva bol 11.333,18 f. výdavok 2.839,44 f, čistý výnos bol 8.493,74 f99, teda 28 denárov na 1 ha. Neskoršie sa výnosnosť veľkostatku zlepšila. Roku 1803, teda o 200 rokov neskoršie, čistý výnos thurzovskej štvrtiny lietavského hradného panstva bol 5014,24 f100, na celé panstvo by prišlo 20.056,96 f, teda 66 denárov na 1 ha.

Zlepšenie dôchodkov zemského pána obyčajne šlo s väčším zaťažením poddaného ľudu. Ale v tomto prípade tak nebolo. Keď sa hospodárske pomery zámockého panstva zdokonaľovali, zlepšenie hospodárskeho stavu hradného majetku nebolo spojené so zaťažením poddaného ľudu. Poddaný ľud na thurzovskej štvrtine roku 1803 platil do zámku pod menom rozličných urbárskych poplatkov a dávok (inkl. robôt) 6.362,79 f. Keďže na tejto časti zámockého veľkostatku bolo vtedy asi 2500 duší poddaných, pripadalo na jedného poddaného asi 2,54 f urbárskej ťarchy (roku 1604 len 1,26 f, roku 1633 už 2,32 f). Teda pri zdvojnásobení výnosu hradného veľkostatku ťarchy ľudu oproti roku 1633 sa len nepatrne zvýšili, čo znamená, že páni tohto hradu nesnažili sa zvyšovať svoje príjmy vydieraním ľudu, ale reálnym zdokonaľovaním hospodárskych objektov.

 

————————————————–
81 Slov. letopis 1881, str. 239. Chaloupecký, Kniha žilinská. – Dr. M. Opočenská-Jeršová, viď pozn. 105.
82 AZO, fasc. 182, No 1 – 1a
83 Tamže, No 1 – 3. – Floren, viď pozn. 90.
84 Tamže, No 1 – 5.
85 AZO, fasc. 163, No 12.
86 Tamže.
87 Tamže, No 45.
88 AZO, fasc. 182, No 2.
89 Tamže.
90 Floren, skrátene fl. alebo f, bol od 16. do 19. storočia zákonne platný peniaz, ktorý v rozličných dobách mal rozličnú hodnotu. Floren sa delil na 100 denárov, skrátene den, alebo d. Hodnota denára prepočítaná na peniaze druhej polovice 19. storočia bola 5 – 6 krajciarov.
91 AZO, fasc, 163, No 58.
92 Tamže, fasc. 179, No 1.
93 Tamže.
94 Holba bola miera pre tekutiny, hlavne víno. Lat. názov media. Známa bola media parva a media, čiže malá holba a veľká holba. Malá holba rovnala sa 0,62 litra, veľká holba 0,90 litra. Okova bola miera pre víno. Do jednej okovy šlo 44 veľkých alebo 64 malých holbí.
95 Fertel alebo fiertel, z nem. Viertel, stará miera pre tekutiny, najmä pre pivo. Obsahovala asi 200 litrov.
96 AZO, fasc. 182, No 2. – Fasc. 179, No 16.
97 AZO, fasc, 182, No 2.
98 Thurzova manželka Alžbeta Czoborová o tomto Ďurčanskom sa vyjadrila: „Az utálatos kecskeszakállú tót Gyurcsánszky“ = Hnusný kozobradý Slovák Ďurčanský (z listu Alžbety Czoborovej Jurajovi Thurzovi).
99 AZO, fasc. 182, No 2.
100 AZO, Prothocollum exactorale 1803, Nereg.