ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU
LIETAVSKÉHO HRADU
ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU
LIETAVSKÉHO HRADU
ADRESA ZDRUŽENIA: LIETAVA 222, 013 18 LIETAVA; Č.Ú.: 26 23 53 52 11 / 1100
KONTAKT : ĽUBOMÍR CHOBOT - 0905/515 330; BRANISLAV PIROHA - 0948/003472
chobot@hradlietava.sk
Hlavná strana  >  Zaujímavosti > Nápisy na múroch
Nápisy na múroch
Nápisy na múroch

3. NÁPISY NA HRADNÝCH MÚROCH
Lietavský hrad, ako mnoho stredovekých pamiatok mal, a na niektorých miestach ešte dodnes má pamiatku na svojich bývalých majiteľov v podobe latinských nápisov umiestnených nad bránami alebo na omietkach ostenia okien, z ktorých pozerali na okolitú krajinu, v ktorej vládli a spravovali svoje majetky.
O dvoch nápisoch sa dozvedáme z knihy Dobroslavy Menclovej – Hrad Lietava.
Ako zo staršej literatúry vieme, na hrade boli dva nápisy z obdobia, ktoré začína v roku 1512, kedy hrad Lietavu dostal za verné služby od Zápolských Mikuláš Kostka zo Sedlíc. Prvý nápis bol český a obsahoval citát z písma: „Slovo Hospodinovo zostáva naveky.“ Bol nad starou bránou vyrytý v novom kameni. ( B.Varsik, cit.dielo, str. 116 )
Druhý nápis bol latinský a oslavoval Kostkovo víťazstvo nad cisárskym generálom Mikulášom Thurim a znel: „Anno Domini 1538 Nicolaus Kostka hac Modica defensus in Arce Nicolaus Thuri cedere turpe fecit.“ Alojz Medňanský píše, že ho videl na poslednej bráne hradu. ( A.Mednyánszky, cit.dielo, str.91-95 )
Dnes už neexistuje ani jeden z nápisov a teda nie je ľahké pokúsiť sa o ich lokalizáciu, i keď by to malo rozhodujúci význam pre datovanie niektorých častí hradu. Existuje iba jeden zvyšok nápisu, a to nad novou vnútornou bránou do hradu, postavenou nad priekopou pred jeho najstaršou južnou vežou. Avšak ani tento zvyšok textovo nezodpovedá žiadnemu z nich. Na rovnom, v profile jemne vypuklom zvyšku vlysu v nadpraží brány vidno ryté slová: „ANNO DNI“ vyplnené červenou farbou a nad nimi zvyšok červeného ornamentu. Polkruhový tvar brány a strielne nad ňou, ako aj pravouhlé drážky pre padaciu mrežu v jej nadpraží svedčia o tom, že brána je skutočne z prvej polovice 16.storočia. ( Zvyšok vlysu bol čiastočne zakonzervovaný v septembri 2003 reštaurátorkou Paulou Hradilovou zo Zlína. )
O nápise v Thurzovom paláci píše Dr. Vojtech Bukovinský v knihe Žilina a Rajec.

Nad klenbou okna druhého poschodia južnej citadely ešte dnes nájdeme citát rímskeho spisovateľa Publia Terentia Afera, ktorý znie: OBSEQIVM AMICOS VERITAS ODIVM PARIT ANNO DOM. MDLXVIII , v preklade znamená: „Ústupčivosť priateľov, pravda nenávisť plodí, roku pána 1568." Nápis pochádza z obdobia Františka Thurzu a objavil ho pod omietkou v roku 1944 pán Štefan Lučančin z Lietavy. (Nápis bol čiastočne zakonzervovaný v septembri 2003 reštaurátorom Miroslavom Bodanským z Českej republiky).

Pozoruhodným podpisom majiteľa hradu je pieskovcový erb Pavla Kinižiho, ktorý sa vo výbornom stave nachádza na nároží paláca stredného hradu. Osobnosť a životné osudy tohto typického kondotiera z konca stredoveku sú natoľko zaujímavé a jeho zásah do stavebnej histórie slovenských hradov taký ojedinelý, že určite nebude bez úžitku zmieniť sa o ňom podrobnejšie. „Syn chudobného mlynára z obce Kaniža v Biharskej stolici opustil otcove remeslo a dal sa najať do kráľovského vojska. Ako člen Čierneho pluku kráľa Mateja sa pod vedením Blažeja Madara, ktorého dcéru Benignu si vzal za manželku, zúčastnil v roku 1467 vojny proti Jiřímu z Poděbrad. Čoskoro sa však pre svoje vojenské schopnosti a telesnú silu stal samostatným veliteľom a od roku 1470 už azda nebolo väčšej vojenskej výpravy, na ktorej by Pavol nemal významnú účasť. V roku 1474 po víťazstve pri Vratislave (dnes Wroclaw) dostal od kráľa za zásluhy v bojoch – ako listina doslovne uvádza – „tak proti Turkom, najkrutejším nepriateľom kresťanského náboženstva a katolíckej viery, ako proti českým kacírom“ hrad Lietavu s 26 obcami a polovicou mýta z Kysuckého Nového Mesta (Nova Civitas) a to „iure perpetuo et irrevocabiliter“, teda dedične a neodvolateľne. Stal sa teda pánom Lietavy vtedy, keď jeho spolubojovník a druh, Štefan Zápolský, dostal od kráľa Mateja Trenčiansky hrad.
 
Foto: Aleš Hoferek.