A. Kavuljak – IV. Pôvod mena Lietavy.

Od Žiliny na juh, v údolí Rajčianky, neďaleko Rajeckých kúpeľov, nad potokom Lietavkou stoja zrúcaniny hradu Lietava. Už zo Žiliny v diaľke vidieť na 664 m vysokom bralnatom kopci stojace ruiny. Súdiac podľa rozmerov zrúcanín, rozložených na ploche asi 1,5 ha. Lietava bola jedným z najväčších a najimpozantnejších hradov na území dnešného Slovenska.

Meno Lietavy vo všetkých článkoch, napísaných o nej, odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady), ktorej obetište vraj tu stávalo.15 Keďže však jestvovanie takej bohyne ani archeologickým skúmaním, ani historickými dokladmi nie je doložené, nie je vysvetlené tým ani meno Lietavy. Isté je len to, že mená, názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok, napr. Nitrava (starý pôvodný názov), Orava, Likava, Litava, Jelšava, Ondava atď. Podľa tejto analógie i názov Lietava musel sa pôvodne vzťahovať na nejaký väčší vodotok. Vodotok, vlastne potok, tečúci od Lietavy pod menom Lietavky, sotva mal ten názov, lebo koncovka „ka“ svedčí o neskoršom vzniku. Musela byť prv Lietava, aby mohla byť Lietavka. A koncovka „va“, „ava“ charakteristická je výlučne pre mená väčších tečúcich vôd. Jediný väčší tok vody v tejto oblasti je Rajčianka.

Slovo Rajčianka, súdiac podľa koreňa, z ktorého sa vyvinulo, a z gramatického zloženia tohto slova, existuje len od tých čias, ako existuje obec Rajec, teda od 14. storočia, kdežto riečka, tečúca od Rajca, jestvovala už i predtým a iste mala nejaké meno. Na starší pôvod, ako je Rajčianka, ukazuje názov Lietava.

Mnohé topografické názvy na Slovensku majú pôvod keltický, mnohé starogermánsky. V prípade Lietavy, alebo podľa jej starého názvu Letavy, Letvy (Litavy, Litvy), mohlo by sa myslieť na germánsky pôvod. Dôvod na to by bol, že žilinský kraj, podľa výkladu mena Žiliny, v prehistorickej dobe obýval starogermánsky kmeň Silingov.16 V tom prípade Lietava znamenala by toľko, ako ilavá voda, čiže rieka s ilovým riečišťom, ako Ilava.17 Slovanské znenie Lietavy zachovalo sa v názve dedinky Ilove pri Lietavskej Lúčke. Analogické alebo synonymné podoby slova „Lietava“ prichodia na mnohých krajoch, kde sa starogermánske kmene stýkali so slovanskými. V Dolnom Rakúsku je rieka Leitha (maď. Lajta, slov. Litava), tečúca pozdĺž rakúsko-uhorskej hranice do Dunaja. Z toho je utvorený názov Litavských hôr (Leithagebirge), medzi ktorými sa rozprestiera údolie rieky Lietavy.18 V germánskom pomenovaní Lotyšska: Letten, Lettland a vedľa neho sa rozprestierajúcej krajiny Litauen, Litva19 je dôkaz, že názvy Letten a Litva v tomto kraji vyvinuli sa súbežne vedľa seba a oba názvy znamenajú ilový kraj, keďže pôda týchto krajín je naozaj taká.

————————————————–
14 Letopis Matice slov. 1867, str. 50-51. – Světozor 1879, str. 364. Slov. pohľady 1884, str. 440-450.
15  Letopis Matice slov. 1867, str. 50. – Slov. pohľady 1884, str. 440.
16  Lombardini, Stručný dejepis Žiliny.
17  J. Rank, Německo-český slovník. Letten = jíl (slov. žltá alebo šedivá kľovačka). – Lettig = jílovatý, slov. ilový.
18  Leytach (Laitah) sive Saar flumen (Chronicon pictum pre stor. 11. – 12. Chaloupecký, Staré Slovensko, str. 321 a 378). Litacha – Litava v Rakúsku k roku 1051 (Chaloupecký, str. 77 a 379). – Slovo Luuth – Luth odvodzuje sa od rum. lut, latinsky lutium = Lehm, jíl, mohlo by to byť ako lutava – letava – lietava (N. Draganu, Rumuni v západných Karpatoch).
19 Litava, rieka v Honte, roku 1135 pod menom Litua fluvius a potom predium in villa Lytthva monasterií Bzovik (Chaloupecký, str. 23 a 379). Okrem toho bol i v Šariši „fluvius Lythoua“, roku 1322 (Nagy, Codex dipl. Andagav. II 36).