ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU
LIETAVSKÉHO HRADU
ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU
LIETAVSKÉHO HRADU
ADRESA ZDRUŽENIA: LIETAVA 222, 013 18 LIETAVA; Č.Ú.: 26 23 53 52 11 / 1100
KONTAKT : ĽUBOMÍR CHOBOT - 0905/515 330; BRANISLAV PIROHA - 0948/003472
chobot@hradlietava.sk
Hlavná strana  >  Historia  >  Populacné pomery
HISTÓRIA
HISTÓRIA
POPULAČNÉ POMERY V MINULOSTI LIETAVSKÉHO KRAJA
Ako pre celé Slovensko vo všeobecnosti, tak i pre lietavský kraj zvlášť, je zistený fakt, že na začiatku historickej doby bolo veľmi málo obyvateľstva. Na počiatku historickej doby bolo podľa dokladov na Slovensku 310 osád. Silnejšia kolonizácia Slovenska začala sa len v 12. - 13 storočí. V 13. storočí pribudlo asi 800 ďalších osád. Osady vznikaly len v údoliach hlavných riek, pozdĺž komunikačných ciest a v blízkosti niektorých obchodných centier. Také centrum bola Žilina. Údolie Lietavy, podľa dokladov predošlých statí, v 13. storočí začalo sa len sporadicky zaľudňovať. Riadna kolonizácia tohto kraja začala sa vlastne až v 14. storočí. Hrad, založený na začiatku 14. storočia, pri zriaďovaní svojho panstva napomáhal a urýchľoval kolonizáciu kraja, aby bolo dosť ľudského materiálu pre výnosné zariadenie panstva, pre obranu hradu a jeho územia. V 14. storočí boly v tomto kraji nasledujúce osady: Žilina, ako východisko kolonizácie, a Rajec, ako druhé kolonizačné centrum lietavského kraja. Menšie osady boly: Konská, Stránske, Stražov, Hôrky, Lúčka, Babkov, Višňové, Svinná, Ďurčina, Šuja, Brezany, Lehota, Bitarová, Závada, Lietava, Podhorie, Trnové. Bánová, Turo, Rosina, Ovčiarsko, Čičmany, úhrnom teda dve väčšie osady a 22 menších.
V nasledujúcom storočí vznikly či vlastne na riadne dediny sa vyvinuly už len menšie osady, ako: Jasenov, Fačkov, Zbyňov, Frývald, Trivody, Porúbka, Ilové, Stráňavy, Poluvsie, Černá, Kúpele, Bytčica - spolu 12 dedín.
Do 16. storočia možno položiť vznik, či vlastne definitívne zriadenie ďalších osád: Kľačany, Kunerád, dovedna 2 dediny.
Každá osada, nevynímajúc ani Žiliny, ani Rajca, v dobe svojho vzniku oproti dnešným pochopom ľudnatosti, bola len niekoľko domov počítajúca dedinka. Presný počet obyvateľstva v starých časoch, pre nedostatok na to sa vzťahujúcich dokladov, nie je známy, ale približné údaje môžu sa sostaviť z neskorších nepriamych dát. O Žiline vieme, že roku 1828 mala na 2432 duší, kdežto Rajec mal 3004 obyvateľov, bol teda ľudnatejší ako Žilina. V 13. storočí Žilina s vlastnícko-právneho stanoviska označuje sa len ako possessio, s kolonizačného hľadiska len ako terra, ktoré slovo znamená obyčajne osadu, začiatok zaľudnenia, teda len niekoľko rodín a domov. Udelenie rozličných výsad Žiline nemalo za následok pozoruhodnejšie zvýšenie počtu jej obyvateľstva, lebo v stredoveku, ba ani v 16. a 17. storočí nebolo na Slovensku ani jednej v dnešnom smysle slova ľudnatej obce. I roku 1720, z ktorého už máme dosť presné dáta o ľudnatosti Trenčianskej, kde sa lietavský kraj so Žilinou rozprestieral, len 6 obcí malo nad 100 domácností, čiže nad 600 obyvateľov, a Žilina nepatrila medzi ne. 186
Odhliadnuc od Žiliny, ktorá sa osamostatnila a v každom ohľade, teda i v otázkach pohybu obyvateľstva šla svojou cestou, zostáva ešte riešiť populačné pomery ostatných dedín, ležiacich v údolí Rajčianky. Prvé, na tieto dediny sa vzťahujúce dáta sú z roku 1543.187 Sú to záznamy lietavského úradníka, ktorý spísal menoslov hláv rodín v poddaných dedinách hradného panstva. Z týchto súpisov ako z dokladov vysvitá, že do obvodu Lietavského hradu sa vtedy počítaly nasledujúce osady: Stránske s 15 rodinami, Konská s 15, Poruba s 13, Porúbka s 3, Kunerád s 10, Ďurčina s 11, Frývald so 17, Šuja so 7, Rajec so 78, Černá s 8, Kľačany s 5, Bešeňová s 13, Zbyňov s 13, Babkov s 12, Podhorie s 10, Brezany s 5, Bánová s 8, Bitarová so 7, Stražov s 9, Bytčica so 16. Višnové so 17, Poluvsie s 9, Lúčka s 5, Lehota so 4, Ilové s 5 rodinami. Všetkých týchto 25 osád malo spolu 315 rodín. Predpokladá sa, že každá rodina podľa analogie neskorších rokov (viď nižšie) počítala priemerne 9 členov, takže v tom roku v menovaných dedinách bolo úhrnom 2835 obyvateľov, na jednu osadu pripadá priemerne 113 duší. Keďže je isté, že priemerný počet obyvateľov v jednej osade ani pred rokom 1543, teda v 15. storočí, ani v 14. storočí nebol ani nemohol byť väčší (mohol byť azda len menší) ako 113 duší, tak máme, že v 14. storočí v 22 menších osadách lietavského kraja bolo 2486 obyvateľov, v dvoch väčších po 600, spolu 1200. V 14. storočí v údolí Rajčianky teda bývalo dovedna 3686 duší.
V 15. storočí k predošlým pribudlo ďalších 12 dedín po 113 duší, spolu 1356 duší, čo so staršími osadami dáva 5042 duší.
V 16. storočí pribudly ďalšie 2 osady, v každej priemerne po 113 duší, robí to spolu 226 duší, s predošlými dohromady 5268 duší. Tento počet nezostal na tej istej úrovni. Hospodárske pomery, vojny, epidémie, živelné pohromy, spôsobily mnoho zmien. Tak vieme, že v dobe Zápoľovcov počet sedliakov ako poľnohospodárskych podnikateľov na území lietavského panstva nebol viac ako 50,188 to zodpovedalo asi 50 rodinám, a keď k tomu pripočítame ešte raz toľko bezroľných (hofierskych) rodín, dostaneme okolo 100 rodín, čiže asi 900, najviac však 1000 duší pre 25 osád, patriacich pod právomoc Lietavského hradu. Rozumie sa, že keď sa pomery konsolidovaly, počet obyvateľstva sa znova zvýšil, až strojnásobnil.
Populačné pomery na území panstva okolo roku 1589 sú aspoň približne znázornené v dokumentoch, vzťahujúcich sa na deľbu hradného panstva medzi príbuznými Thurzovskej rodiny.189 Vtedy z územia a majetku Lietavského hradu vydelená bola štvrtina pre sestru Juraja Thurzu Annu, vydatú za Jurajom Prényim. Podľa zápisu o deľbe na jej podiel pripadol v každej, pod právomoc Lietavského hradu patriacej dedine istý počet osadlostí. Úhrnom dostala Anna Thurzová 76 roľníckych a 63 bezroľných, spolu teda 139 osadlostí. Keď vezmeme do úvahy, že menovaná dostala štvrtinu poddaných, tak na celom panstve bolo štyrikrát toľko, čiže 304 roľníckych, 252 bezroľných, dovedna 556 poddanských osadlostí v 25 dedinách. Na celom území bolo 38 osád (v tom i mestečiek), počet poddaných osadlostí tomu primerane bol asi 845. Počíta sa, že každá osadlosť zodpovedala jednej rodine čiže 9 dušiam, tak počet obyvateľstva okolo roku 1589 v údolí Rajčianky bol asi 7605 duší, avšak je možné, že spolu s úradníkmi panstva, so zemanmi, bývajúcimi v okolitých dedinách, a s ostatnými, súpisu nepodliehajúcimi osobami, počet obyvateľov celého lietavského kraja vykazoval okolo 8000 duší.
Nepriaznivý vplyv na hospodárske a populačné pomery lietavského panstva a vôbec celého Slovenska mala takzvaná dlhá turecká vojna, ktorá trvala od 1598 do 160 a s ňou súčasne zúriaca vzbura Štefana Bočkayho. Vtedy počet obyvateľstva následkom hospodárskeho ožobračenia ľudu, epidémií, vojenských strát na živote ľudu atď. temer vo všetkých krajoch Slovenska klesol na polovicu. To sa stalo i v lietavskom kraji. Roku 1604 pod právomocou Lietavského hradu bolo 268 poddaných domov.190 Pripočítajúc k tomu Prényiovskú štvrtinu, bolo v Lietavských dedinách 335 domov. Keď podľa neskorších dát počítame, že v každom dome bývalo 9 osôb, tak počet lietavskému panstvu poddaného obyvateľstva v tie časy bol asi 3015 duší v 25-tich osadách. Vo všetkých osadách a mestečkách lietavského kraja to robilo 4583 duší a so zemanmi, úradníkmi hradu a s inými zaokrúhlene okolo 5000 duší. Ale po uzavretí mieru s povstalcami a s Turkom obyvateľstvo sa znovu rozmnožilo.
Nemožno udať presné dáta o pohybe obyvateľstva v každej dobe. Pravda, v určitých obdobiach počet obyvateľstva klesol, potom zas stúpol, ale celková tendencia bola vždy stúpajúca. Na začiatku 18. storočia zistil sa tento počet obyvateľstva.
Podľa účtovnej knihy z roku 1709, teda bezprostredne po zúrivých náboženskopolitických (kuruckých) bojoch a odbojoch spísané boly lietavskému panstvu podliehajúce zeme (rale) a našlo sa, že v dedinách bolo obsadených a obývaných 6 šoltýskych, 27 1/3 sedliackych ralí a 17 želiarskych osadlostí; v Rajci ako mestečku 125 3/4 prútov (virga), čiže 10 starých ralí. Oproti tomu neobsadené a neobývané bolo 1/2 šoltýskej a 20 1/12 sedliackych ralí a 20 želiarskych osadlostí; v Rajci 10 1/8 prútov (virga), čiže 1 stará raľa.191 Bolo teda obývaných a obrábaných spolu 43 1/3 roľníckych a 17 želiarskych osadlostí. Na tých 43 1/3 roľníckych raliach bolo 155 gazdov.192 Podľa neskorších štatistík, menovite na začiatku 19. storočia na jednu rodinu prišlo asi 9 duší, a keď tento údaj, s ohľadom na to, že sa pomery v 18. storočí moc nelíšily od pomerov na začiatku 19. storočia, premietneme na začiatok 18. storočia, máme, že na 43 osadlostiach bývalo 155,9 = 1395 duší, želiarov bolo 17,10 = 170 duší, teda počet na Thurzovskej časti lietavského panstva osadených obyvateľov bol 1565 duší. Keďže pomer Thurzovského obyvateľstva k celému obyvateľstvu lietavského kraja, podľa analogie roku 1828 (viď nižšie), bol ako 12,64 ku 100, tak počet obyvateľov kraja lietavského okolo roku 1709 bol asi 12.381 duší bez Žiliny. So Žilinou môže sa vziať zaokrúhlene 14.000 duší.
Roku 1828 boly osady lietavského kraja plné obývané. Na Thurzovských majetkoch bolo 276 domov, 2805 duší (320 rodín), v celom kraji však bolo 1887 domov a 22.190 obyvateľov bez Žiliny, so Žilinou 2255 domov a 24.622 obyvateľov.193 Na Thurzovských majetkoch teda bývalo 11 % celého obyvateľstva lietavsko-žilinského kraja, ale 12,46 % obyvateľstva, počítaného bez Žiliny.
V 19. storočí počet obyvateľstva preukazoval rozličné variácie, ale v podstate prejavovala sa tendencia stúpajúca, hlavne v smere ubikačnom. Pri sčítaní ľudu 1920 napočítali 4290 domov, v ktorých bývalo 22.331 duší bez Žiliny, teda počet duší sa len nepatrne zmenil, kdežto počet domov sa zväčšil na viac ako 2-násobný. Žilina od začiatku 20-ho storočia, ale hlavne po roku 1918 začala sa vyvíjať veľkomestsky, preto jej bytové pomery a počet obyvateľstva od tých čias nemôžu byť predmetom porovnávania s ubikačnými a populačnými pomermi vidieckeho ľudu.
Foto: Aleš Hoferek.
Úvodné slová.
I. Vznik a vývin panstiev ...
II. Význam hradov v ...
III. Pramene k dejinám ...
IV. Pôvod mena Lietavy.
V. Prehistorické osídlenie ...
VI. Začiatky hradu ...
VII. Majitelia Lietavy.
VIII. Podstata hradného ...
IX. Hospodársko-historický ...
NÁRODNÁ PRÍSLUŠNOSŤ
POPULAČNÉ POMERY
HISTORICKÝ VÝVIN
DôCHODKY PANSTVA