ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU
HRADU LIETAVA
ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU
HRADU LIETAVA
ADRESA ZDRUŽENIA: LIETAVA 222, 013 18 LIETAVA; Č.Ú.: 26 23 53 52 11 / 1100
RIADITEĽ: ĽUBOMÍR CHOBOT - 0905 / 515 330; BRANISLAV PIROHA - 0948 / 003472
chobot@hradlietava.sk
Hlavná strana  >  Diskusia
DISKUSIA
DISKUSIA

Diskusia o Hrade Lietava
Diskusia o Hrade Lietava
(:: Home ::)

Klikni sem s pridaj príspevok
76
August 25, 2016 - 02:44 PM
Milan2

  Áno, to by bola cesta cez toho študenta.
Mňa by ale zaujímalo, ako časovo prebiehalo napĺňanie studne kameňmi. Však aj pozbieranie skál a zhodenie do studne bola práca. Zatiaľ mi to vyzerá tak, že niekedy po roku 1920 to spravili vzhľadom na novodobé nálezy vo vyčistenej časti vojaci. Nie je o tom v miestnej kronike dajaký zápis? Nie je myslím možné, aby to spravili turisti - keby aj každý hodil jeden kameň. Však v studni zmizla celá peréniho časť - chýbajú jej sutiny - asi bola cielene v rámci úzkeho časového obdobia rozobraná a zhodená do studne.
Delete entry # 76
77
August 25, 2016 - 06:42 AM
snurka

  Naj: adresu z google drive skopirujem do domčeka, avšak vymaž "s" (https zmeň na http)
Studnička nad majerommá tuším vodu po celý rok. Napadlo mi už, kontaktovať katedru inžinierskej geológie v BA, možno by to mohol teoreticke spracovať nejaký študent/doktorand, kto má v tom jasnejšie?
Delete entry # 77
78
August 24, 2016 - 10:04 PM
Naj

  Z toho geol.pasportu vyplýva, že takmer všetky pukliny sú zvislé, 80-85 stupňov. A navyše zlepenec (nie vládny) ľahko prepúšťa vodu. Preto sa voda zastaví až na slienitom podloží, na ktorom spočíva zlepencové bralo s hradom. Výdatné pramene dole v Lietave potvrdzujú, že nepriepustné podložie je až tam dole. Na Svinianskej strane je výver tiež až dole pri ceste, na úrovni lietavských výverov. Studnička pod hradom náhodou nevysychá? Bude to len zber z pôdy doliny nad ňou. Dalo by sa to zistiť jej kvalitou, či nie je ochutená bobkami :).
Šnurka ako to dostaneš tie obrázky do domčeka? Dáš tam adresu toho, čo máš umiestnené na Google Drive?
Delete entry # 78
79
August 24, 2016 - 12:50 PM
snr
http://drive.google.com/open?id=0B5jX_OAcaw7RWDlYWHJTV0dFX3c

  Ešte k tejto téme:
Možno tu vytušiť tak sklon zlepencových dosiek, na ktorých stojí hrad. 25°-30°
v ich trhlinách, diskontinuitách alebo "pod nimi" možno nájsť zdroj vody. Ale hĺbka, mojím odhadom to vychádza stále na sto metrov.
Obrázok na ďalšie úvahy je v linku v domčeku. Ale čo s tým ďalej? :)
Delete entry # 79
80
August 23, 2016 - 08:41 AM
snurka
http://drive.google.com/open?id=0B5jX_OAcaw7RQmdkcUdYaWtTRTA

  takto nejako sa to dá zakresliť, v rámci fantázie.
Rez bralom som si vymyslel.
Delete entry # 80
81
August 22, 2016 - 11:22 PM
Milan

  pod 10°C
Delete entry # 81
82
August 22, 2016 - 11:20 PM
Milan

  Otázka je, či Thurzovci hľadali pitnú vodu, alebo len zdoj vody. Pojem živá voda z literatúry totiž vyjadruje paradoxne vodu, ktorá obsahuje život (baktérie). Ak chcete mať čistú pitnú vodu bez baktérií, musí sa voda pri gravitačnom postupe nadol podložím (vsakovaní) nie len filtrovať, ale aj podrobiť asi 5 - 6 rôznzm biologickým a chemicko -fyzikálnym procesom pri kontakte so skalami (iontová výmena, absorbcia, adsorbcia...)na ich povrchu navyše žijú pod 101C neškodné baktérie, ktoré sú hladné a organické látky vo vsakujúcej sa vode zjedia - pričom zjednodušene z cukrov vznikne CO2 a voda a tak vodu v skutočnosti čistia. Na to je ale potrebná určitá dráha vodnej kvapky a aj dajaký potrebný čas, čiže keďže zberná (vsakovacia ) plocha pre studňu je objektívne malá (nádvoria navyše boli znečistené močom koní atď. a skala je rozpukaná, museli studniari kopať do vačšej hĺbky - odhadujem že do hĺbky, kde narazili na šikmú platňa, po ktorej čistá voda z okolia stekala , čiže takýmto technickým švindľom dostali do studne vodu zo vsaku z podstatne vačšej vsakovacej plochy. Dobrému geológovi stačí pohľad od juhu na zloženie hradného brala aby vedel tú prípadnú platňu (zlom) identifikovať a vedel by potom aj dobre už dnes stanoviť približnú hlbku pre vyhovujúcu kvalitu vody - lebo oni možno pri výkopoch videli aj dajaké pramienky znečistenej vody , ale oni hľadali tekúci čistý a výdatný zdroj. Inšpirovali sa asi živým prameňom cca 50 výškových metrov pod 1. bránou vytekajúcou na povrch - ten kopáčom dával nádejný prísľub úspechu pri kopaní. Závisí ale aj na sklone platne. Sklon musí smerovať k studni, teda k hradu a nie od neho. Zatiaľ tu žiaľ nik neodhadol nadmorskú výšku prameňa a nevyniesol do rezu studne túto kótu.Dosť by to pomohlo - autor ak má ešte energiu by mohol spraviť rez hradom a bralom prechádzajúci týmto prameňom so zakreslenou studňou a zakresliť sem aj vyvierajúci prameň....
Delete entry # 82
83
August 22, 2016 - 12:08 PM
Naj
http://www.hradlietava-zasahy.estranky.sk/fotoalbum/zaujimavosti/dokumenty-na-stiahnutie/

  V domceku je inž.-geolog.pasport hradu Lietava, a síce už 25 rokov starý. Nie sú tam rezy. V pôdoryse však vidieť, že v blízkosti cisterny je množstvo puklín, možno je v nej aj ťažko vodu udržať.
Ak to budeš čítať Chobi: tie vrstevnice sú na tej mape z geol.pasportu veľmi slabo viditeľné. Nie je nejaký výkres pôdorysu hradu s vrstevnicami po 1 m? Urobil by som (takmer) dokonalý model !?.
Delete entry # 83
84
August 22, 2016 - 10:47 AM
snurka
http://www.karstwanderweg.de/kyff/burgbru.htm

  Naj: tak rýchlo čítaj, lebo som na tú knižku zvedavý :)
Chcelo by to nejaký nákres geologického podložia, ako je v linku(klik na domček). Z toho podložia by sa dala vytušiť aj hĺbka studne.

Milan: Veru tak, určite aj na Lietave je viacero cisterien. určite vhornom hrade a tipujem, že aj na bastiónoch dačo bude.
Delete entry # 84
85
August 21, 2016 - 11:15 PM
Milan

  áno, na nádvorí horného jadra bola tiež cisterna (najstaršia).Každý hrad mal štandartne cisternu. Otázka neznie, či mal cisternu, ale koľko ich mal. Uhrovec mal napríklad 3 cisterny, Bratislavský hrad mal zatiaľ objavených 5 cisterien....z ktorých jednu vytesanú v skale Váhostav vlani zničil z dôvodu inštalácie výduchov pre vzduchotechniku.To len keď budú zase hovoriť, že ku žiadnym škodám pri výstavbe garáží nedošlo....
Delete entry # 85
86
August 19, 2016 - 09:01 PM
Naj

  Nuž, mal by som po Sokratovi zopakovať: Neviem, že neviem :).
Toľké hlboké studne na hradoch v Európe ma veru prekvapili. Na tom webe je (ako som preskúmal) dobrý autor s dvomi knihami o starých technológiach hĺbenia studní na hradoch (po 30 eur):
Axel W. Gleue:
Ohne Wasser Keine Burg (Bez vody žiadny hrad)
Wie kam das Wasser auf die Burg? (Ako prišla voda do hradu?)

Zvedavosť nado mnou zvíťazila, a tak som na jednu obetoval tých 30 eur, po prečítaní ju podarujem Združeniu. Príde mi o týždeň.
Delete entry # 86
87
August 19, 2016 - 09:23 AM
snurka
http://de.wikipedia.org/wiki/Burgbrunnen

  Naj: (na domčeku je link na tabuľku naj studní v EU)
Na hradoch určite bola malá cisterna, niekde v areáli horného hradu, to je logické. Možno ju nájdeme aj na Lietave.

LIetavská cisterna má stopy po deliacej prepážke. Avšak je to možno filtračná prepážka. Hlbšie v studni stopy po prepážke nie sú.
Ak by sme mysleli, že v zime cirkuluje najstudenší vzduch dolu do studne - znamenalo by to, že voda dolu zamrzne? Ak nie, tak ten vzduch až dolu neprúdi..?

Pekný link si dal, zaujímavé fakty, idem to preštudovať hlbšie.
Delete entry # 87
88
August 18, 2016 - 06:27 PM
Naj
http://www.ekodren.sk/wp-content/uploads/2013/02/Fenomén-dažďovej-vody-na-hradoch.pdf

  Hĺbka studní na hradoch je len taká, pokiaľ nenarazili na vodu, alebo ich to prestalo baviť. Bez čerpadla vtedy nemali šancu pokračovať.
Napadlo vás, že (hoci malá) cisterna na hrade musela byť možno urobená ako prvý objekt? Bez zachytenej dažďovej vody sa nedalo stavať. Samozrejme, na hradoch na kopcoch, ako je Lietava.
Len tak ma to napadlo po prečítaní tohoto PDF: (musíte kliknúť hore na domček, lebo mi tú adresu nechcelo zobrať).
S tým CO2 sa asi dalo vysporiadať tým "komínom", hlavne v zime to mohlo byť efektívne aj bez komína.
Delete entry # 88
89
August 18, 2016 - 06:51 AM
snurka

  Na anglickej Wikipédii sa ku hradným studniam píše:

Za účelom zásobovať kopáčov studne počas kopania čerstvým vzduchom bola v šachte postavená drevená deliaca prepážka(...). Nad takto vytvorený komín (skôr sifón) postavili ohnisko tak, že nasávalo vzduch zdola. Čerstvý vzduch teda prúdil jednou časťou sifónu dolu a potom druhou hore do ohniska.
Delete entry # 89
90
August 17, 2016 - 11:00 PM
Milan

  Odkiaľ môže do Lietavskej studne pritekať dajaká voda: spodná voda to určite nebude , musí to byť len voda z primerane veľkej zbernej plochy, kam padá dážď a a treba si pritom edomiť, že zo šikmých stráni voda zčasti steká a teda nevsiaka. Do lietavskej studne môže voda pritiecť ale zboku - napríklad stiecť po šikmej platni a tá bude skôr až pod úrovňou úpatia hradného brala. Pod pravouhlým bastiónom je ale slabý prameň - ale hradné bralo je solitér, takže zdroj bude výškovo zrejme až pod týmto prameňom. Dno studne bude podľa mňa cca 10 m pod nadmorskou výškou tohoto prameňa.Fyzikálne to ináč nevychádza.
Delete entry # 90
[Top] Page # ... 2  3  4  5  6  7  8  9  10  11  ... of 177 [Bottom]

PHP Guestbook · Web Directory
Foto: Aleš Hoferek.